Lýdia

Recenzia: Lýdia – obchodníčka s pupurom

Lýdia je mesto, o ktorom sa vie, že tu žijú osvedčení odborníci na purpur. Jednou z takýchto odborníčok je aj otrokyňa Evódia. Narodila sa síce ako dcéra tráckeho náčelníka, no jej dediny vyplienili. Evódiinho otca zabili a ich ostatných predali na trhu ako luxusných otrokov. V dome svojho pána Alexandrosa robila najlepšiu predavačku, farbiarku a znalkyňu purpuru, pretože bola vzdelaná. So svojim pánom Alexandrosom mala štyri deti, ako povoľoval zákon. Podarilo sa jej, aby jej deti boli vzdelané, hoci sú sčasti otrokmi.

„Hoci je dnes otrokyňou tak ako vy, pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa narodila ako dcéra tráckeho náčelníka. Vidím, že sa divíte. Vychovali ju ako princeznú: prísne, urodzene, takmer neprístupne.“

Na jednom pochode Evódia odpadla a dostala záchvat. Bežní ľudia takéto záchvaty nazývajú „božia choroba“. Považuje sa za pomstu bohov. Po príchode domov sa o ňu starala otrokyňa Syntycha, ktorá bola jej sesternicou. Keď prišiel lekár a zhodnotil situáciu, odporučil jej kúpeľnú liečbu. Tam sa o ňu staral terapeut Eusébius, ktorý jej okrem klasickej liečby navrhol aj inkubačný spánok. V inkubačnom spánku mala sen, v ktorom sa jej ukazovali muži, ktorí riadili nejakú časť jej života. Ku koncu videla cudzieho muža a cítila, že práve on povedie jej život správnym smerom.

„Ďakujem, tvoje slová ma upokojili. Smiem teda dúfať, že stretnem toho Krásneho, Svätého a Pravého? Je to najhlbšou túžbou mojej duše.

Počas liečby, jej pán Alexandros zomrel. Zanechal jej však nielen prepúšťaciu listinu, ale aj filiálku vo Filipách. Tu zdedila nielen filiálku, ale aj dom. Bol síce v remeselníckej časti, ale bol priestranný. V obchode sa najviac venovali predávaniu purpurových líčidiel. Evódia však chcela ponuku rozšíriť aj o purpurové látky. Potrebný kapitál na rozšírenie ponuky získala predajom vlastných šiat. Jej obchod bol vďaka kvalite veľmi vyhľadávaný.

„Čoskoro začali svedomitú predavačku purpuru, ženu z Lýdie, volať Lýdia.“

Po presťahovaní do nového domova bola Evódia rozhodnutá neuctievať rôzne božstvá. Mala právo rozhodovať o duchovnom živote otrokov vo svojom dome. Cítila preto veľkú zodpovednosť za duchovný život celého svojho domu. Za celý život však nenašla bohov, ku ktorým by pocítila dôveru a naplnili jej duchovné potreby. A tak sa rozhodla hľadať toho správneho Boha.

„Áno milá Charis a milá Chrysis, to je to, po čom túžim: po Bohu, ktorý sa na mňa pozerá a s ktorým môžem mať osobný vzťah.“

Vďaka učiteľovi svojich detí objavila židovskú vieru. Deti totiž mali v škole  hodiny náboženstva a matke doma o nich rozprávali. Evódiu začala lákať táto neznáma viera a neznámy milosrdný Boh. Postupom času začala navštevovať ich modlitebňu. Cítila sa spokojná, no stále tomu ešte niečo chýbalo. To, čo chýbalo priniesol až lekár Lukáš, keď pozval Pavla, ktorý prinášal evanjelium o Kristovi, ktorý vstal zmŕtvych.

„Milá Evódia, právom nosíš toto meno, pretože si vôňou pre Boha aj pre ľudí.“

Kniha Lýdia, bola úplne iná ako som si predstavovala. V prvom rade som podľa skráteného obsahu na obale čakala, že väčšina knihy bude práve o nájdení kresťanstva a apoštolovi Pavlovi. V tomto ma trochu sklamala. Na druhej strane však bolo vidieť jej dlhú a neprestajnú cestu hľadania pravej viery. Evódia má silnú až inšpiratívnu osobnosť, ktorá sa nepoddáva rôznym kultom a bôžikom. Vo Filipách bolo totiž mnoho kultov a náboženstiev. Správne si vybrať určite nebolo jednoduché.

Kniha ako jedna z mála nie je plná romantiky, ako väčšina podobných románov. Toto vnímam ako príjemnú zmenu. Možno aj práve vďaka tomu, bolo zvýraznené hľadanie viery. V príbehu ma však rušili niektoré zdĺhavé opisy. V knihe sa mi páčilo, ako jednotlivci dokázali úplne a bezprostredne prijať vieru. Celkovo musím povedať, že sa ju oplatilo prečítať.

SPIEGEL, Josef F. Lýdia: Obchodníčka s purpurom. Prvé vydanie. LÚČ, 2013. ISBN 9788071149095.

ZdieľajShare on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someone
spacer

Komentáre

Pridať komentár

Loading Facebook Comments ...