Po vojne, no s nádejou
Román Čie sú to vlny sa odohráva po skončení druhej svetovej vojny. Miestny rybár Robert Bliss smúti za bratom, ktorý padol. Ovládnutý žiaľom spraví – na vlastné prekvapenie – nečakaný čin: napíše báseň, ktorou chce osloviť iných, ktorí stratili blízkych. Prosí ich, aby mu poslali kamene, z ktorých postaví niečo, čo dodá nádej tým, čo stratili niekoho na mori.
Skôr než stihne zvážiť následky, odnesie báseň do miestnej redakcie – noviny ju uverejnia. No báseň sa nešíri len v okolitých novinách. Postupne ju preberajú ďalšie a ďalšie médiá a na ostrov začínajú prichádzať kamene z celého sveta. Amanda Dykesová napísala výnimočný román, ktorý rozhodne stojí za prečítanie.
Dve časové línie, jeden silný príbeh
V románe sa prelínajú dve časové roviny – minulosť a súčasnosť –, ktoré sa krásne dopĺňajú. Robertovo dvojča, brat Roy, ktorý padol vo vojne, po sebe zanechal syna a vnučku Annie. A práve táto vnučka sa po rokoch vracia na ostrov Ansel‑by‑the‑Sea, aby pomohla „veľkému Bobovi“ – Robertovi Blissovi –, ktorý skončil v nemocnici.
V jeho dome objaví záhadné balíky plné kameňov, o ktorých nikdy predtým nepočula. Táto záhada jej nedá spať, a tak sa pustí do pátrania – hoci obyvatelia ostrova sú skôr skúpi na slovo. Vďaka pomoci miestneho poštára však postupne odhaľuje nielen príbeh kameňov, ale aj to, prečo v rodine vznikli zbytočné nedorozumenia.
Zaujímavosťou je, že súčasťou knihy je aj mapka ostrova Ansel‑by‑the‑Sea, ktorá pomáha čitateľovi lepšie sa zorientovať v priestore a ešte hlbšie sa ponoriť do atmosféry príbehu.
Postavy a hlbší pohľad
Kniha ponúka paletu zaujímavých, niekedy až nevšedných postáv. Hoci niektoré pasáže sú pomalšie, napínavý a dojemný záver je krásna bodka za celým dejom.
Veľmi ma zaujala postava Eda, dlhoročného priateľa veľkého Boba. Hoci je Ed slepý, často vidí oveľa hlbšie než mnohí vidiaci. Má dar rozpoznať podstatu vecí a ľudí, čo mi silne pripomenulo Malého princa od Antoina de Saint-Exupéryho. Neobjavuje sa síce na mnohých stranách, ale keď sa v príbehu objaví, zakaždým prinesie niečo silné, pravdivé a podnetné. Ed je postava, ktorá zanechá stopu.
Silné aj slabšie stránky
Toto bola moja prvá kniha od Amandy Dykesovej, ale určite nebude posledná. Hoci zvyčajne nemám rada prepletanie viacerých časových rovín, autorka to zvládla veľmi dobre. Čo mi trochu prekážalo, boli miestami rozvláčne opisy, ktoré síce nádherne vykresľovali postavy a prostredie, ale miestami brzdili tempo deja. Začiatok sa mi zdal pomalší, trvalo mi trochu dlhšie, kým som sa do knihy začítala.
Napriek tomu musím povedať, že celý príbeh pôsobil tak reálne, až som očakávala, že na záver autorka prizná inšpiráciu skutočným príbehom. Román je veľmi hlboký a nesie silné myšlienky o strate, nádeji a ľudskej blízkosti.
Názov a vizuál
Jediná vec, ktorá mi príliš nesadla, bol názov knihy. „Čie sú to vlny“ znie poeticky, ale mne by sa viac hodilo niečo ako Maják nádeje – názov, ktorý by ešte výraznejšie vystihoval silu a symboliku príbehu. Obálka knihy je však krásna, jemná a veľmi dobre korešponduje s atmosférou románu.
Krásny odkaz malého spoločenstva
Jedna z vecí, ktoré sa mi na knihe najviac páčila, bola súdržnosť obyvateľov ostrova Ansel‑by‑the‑Sea. Nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti boli títo obyvatelia veľmi priateľskí a ochotní pomáhať, hoci sami často zápasili s nedostatkom. Pripomenulo mi to naše farské spoločenstvo, kde sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť. Toto je čaro malých miest a ostrovov – kde každý každého pozná a ľudia sa o seba zaujímajú. Vo veľkých mestách sa na takéto putá často zabúda.
Zaujímavosť na záver: Čie sú to vlny je debutový román Amandy Dykesovej, ktorý si hneď získal uznanie – získal prestížne ocenenie Christy Award. Aj to je dôkazom, že ide o výnimočné literárne dielo.
Prajem príjemné čítanie a krásny čitateľský zážitok!
Ukážka z knihy
Ostré slová. Keď život majiteľa paličky vyhasne, majú ju posunúť ďalšiemu. Plytko sa nadýchne, vyšle nejasnú modlitbu.
Prosím, ešte nie. Nech ju… ešte… neposúva.
Kým vonkajší svet by mohol vnímať takúto tradíciu ako morbídnu, Anselčania si ju vážia a považujú za svedectvo toho, ako prirodzene odovzdávať život, lásku a múdrosť z generácie na generáciu. Tú česť si nikto nezasluhuje viac než Bob hoci Ann stále udivuje, že paličku má práve on.
Oprie ju naspäť na miesto a chytí Boba za ruku. „Nikdy sme neboli veľmi na reči, však, Veľký Bob?“
Neprichádza žiadna suchá, dôvtipná odpoveď. Pichne ju pri srdci. Stisne mu ruku a vytiahne ruksak. Rýchlo ho odzipsuje, vyberie mandolínu a položí si ju na kolená.
Dovnútra vojde sestra, jej rýchly krok a pracovné nadšenie prinášajú osvieženie.
„Zdravím, Bob,“ povie, akoby bol dávno hore a prial jej dobré ráno. „Vidím, že máte návštevu. Zdá sa, že váš kamarát si priviedol priateľku.“ Usmeje sa a žmurkne na Ann.
„Ach, ehm…“ Ann sa postaví. „Tak to nie je.“ Jeremiah zdvihne hlavu od knihy a ona zrumenie.
Tvár má vážnu, sánku napnutú, akoby chcel sestre naznačiť, že väčší nezmysel hádam ani neexistuje. Prísny výraz sa však vytratí, len čo k nej obráti tvár. „Ahoj, Shirley. Ako sa drží Jim?“
„Ide zošalieť, že musí byť celý deň doma. Už ho svrbia prsty, chce sa vrátiť do roboty. No chvíľu ešte potrvá, kým sa bude môcť vrátiť na lod.“
Jeremiah pomaly pokrúti hlavou. „Ak má chlap sedieť celý deň na zadku, ide sa zblázniť.“ Pozrie na Ann. „Jej manžel mal na rybolove nehodu.“
„To ma mrzí,“ prehovorí Ann.
„Netrápte sa,“ povie Shirley s úprimnou vrúcnosťou. „Život je už taký, s tým nič nenarobíme.“
DYKESOVÁ, Amanda. Čie sú to vlny. i527net. Pevná väzba. 2022. 384s. ISBN: 978-80-8249-039-1
Komentáre