a v sebe dieťa, ktoré miluje, hľadá a chráni
V prvom rade sa vám, moji milí čitatelia chcem ospravedlniť za dlhšie odmlčanie. Zo zdravotných dôvodov som mala menej času a ešte menej energie na písanie. Verím však, že to čoskoro dobehnem, pretože mi pisanie veľmi chybalo. A ešte jedna poznamočka, myslím, že táto knižná recenzia bude azda iná ako doposiaľ, pretože kniha Vidieť v Bohu dokonalého Otca sa až príliš dotýka mojich starých zranení…
Hneď po prečítaní názvu Vidieť v Bohu dokonalého Otca som vedela, že táto kniha je jednoznačne určená pre mňa. Nie je ťažké uhádnuť prečo. Môj otec, hoci ešte žije, bol minimálne prítomný v mojom živote. Viete tak naozaj, nielen ako dekorácia bytu. Vyznievto zrejme zvláštne, keďže sme až do mojich dvadsiatich rokov, žili pod jednou strechou. No tí z vás, ktorí boli na tom podobne ako ja, chápu ako je to možné. Táto výnimočná kniha je ako balzam na moju doráňanú dušu, ktorá vždy veľmi túžila mať milujúceho a prítomného otca. Takého, ktorý by bol pri mne a objal ma, keď som sa cítila smutná. Takého, ktorý by mi povedal, že som krásna. Takého, ktorý by ma chválil a povedal mi o mojich talentoch…
„Neodpustenie je ako kotva, ktorá nás drží v mori negativizmu. Boh však chce, aby sme naplno žili identitu, ktorú nám daroval, a poznali ho ako svojho dokonalého Otca.
Nemôžeme však v plnosti prežívať všetko, čo pre nás Boh má, kým v zaťatých pästiach zvierame minulosť.“
Pár mojich dojmov z knihy Vidieť v Bohu dokonalého Otca…
Knihu Vidieť v Bohu dokonalého Otca by si určite nemali prečítať len tí, ktorým nebolo dopriate šťastie mať dobrého, milujúceho a skutočne prítomného otca. Myslím, že by si ju mali prečítať aj tí, ktorí majú pri sebe blízkych, ktorí sú na tom podibne ako ja. Je totiž ťažké, pochopiť nás, ktorí sme postihnutí, touto obrovskou ranou. Prejavuje sa to vo všetkých možných oblastiach. Ja napríklad absolútne neviem prijímať komplimenty. Či už ide o to ako vyzerám, alebo ako niečo spravím. Posledných pár mesiac sa to veľmi pomaličky učím. Doteraz som vždy mala pocit, že tie slová sú len klam. Alebo len prázdne slova. Zväčša som všetkých odbíjala nejako takto: „Takýto obraz, by si ty zvládla namaľovať ľavou zadnou. Ja, že dobre vyzerám, to sa ti len tak zdá. Tieto šaty, že na mne dobre vyzerajú? Ale veď to sú také staré, to určite nie.“ Chápete proste diagnóza.
Neprítomnosť alebo nezáujem zo strany otca, ma ovplyvňuje doteraz a to najmä pri výchove mojich vlastných deti. Moja mama bola nútená vykonávať obe rodičovské role. Čo myslíte, akú mám tendenciu pri výchove vlastných detí? Ešte, že mám chápajúceho manžela, ktorý je tiež úžasným otcom našim deťom. No sem tam, to vedie k zbytočným nezhodám, keď až príliš suplujem jeho otcovskú rolu.
Téma otcovstva, sa ma bytostne dotýka a tak sa vopred ospravedlňujem, že sa až pričasto vraciam k môjmu príbehu.
V knihe Vidieť v Bohu dokonalého Otca je krásne opísané ako všetci túžime po otcovskej láske. Tiež tú nájdete mnohé dôvody, prečo je otec tak bytostne dôležitý, pre každého z nás. Mami sú samozrejme tiež dôležite, to bez pochyby. Ale otcovskú rolu v živote dieťaťa nič nenahradí. A keď tam otec nie je vzniká obrovské prázdno.
Louie Giglio v knihe veľmi trefne opíše túto tematiku. V mnohom je kniha veľmi uzdravujúca. No zároveň pri čítaní niektorých strán tne do živého. Hoci sa krivdy vo vašom živote stali aj pred desiatkami rokov, pri čítaní sa niektoré opäť otvoria. Ale aj tento proces je veľmi potrebný, ak sa chcete uzdraviť. Áno aj vy sa môžete uzdraviť, aj vy! Louie nám vo svojej knihe Vidieť v Bohu dokonalého Otca ponúka návod na uzdravenie. Ukazuje nám dokonalého Otca. Takého, ktorý pri nás stojí, stará sa o nás, miluje nás, prijíma nás. Má vždy otvorenú náruč dokorán. Čaká, že s ním budeme mať naozajstný vzťah. Čaká aj na teba, aby ti dal tvoju lásku.
Zároveň mi pomohol viac pochopiť môjho otca a dôvody jeho konania. Loiue popisuje šesť typov otcov, no ten môj spadá do viacerých kategórií.
„Nie ste odmietnutí, ale vyvolení a každý deň svojho života smiete prijímať požehnanie.“
Ešte pár slov k môjmu vlastnému príbehu…
Môj otec bol alkoholik. Keďže sme boli veriaci, mama sa nechcela dať rozviesť. No žiť od narodenia v rodine, kde sa manželia len hádajú a otec ubližuje mame, veru nebolo ľahké. Moje staršie sestry mali teóriu, že keď som doma rodičia sa menej hádajú. Preto ma zvonka posielali dnu. Keď som však prišla domov, poslali ma zase von. V momente ako sa zatvorili dvere, rodičia sa opäť hádali. Nemohla som ísť ani dnu ani von. Tak som sedela sama na schodoch alebo v pivnici, kde som samozrejme väčšinu počula…
O takýchto neradostných spomienok, by som vedela napísať aj menší román. Nebudem preto spomínať všetky. Sú však také, ktoré ma formovali alebo skôr deformovali po celý život. Bolo ťažké dozvedieť sa, že otec mamu udrel päsťou do brucha keď ma čakala. Tento fakt, mi zlý často krát predhadzoval pred oči a vravel, že som nechcená, nemilovaná,… Ako sa má mať človek rád a prijať sa?
Tento môj pozemský otec ma nikdy nepochválil. Ba práve naopak, keď som mu s malou nádejou rozprávala o vyhratej súťaži, vymenoval všetkých, ktorí za to mohli. Samozrejme moja zásluha to rozhodne nebola. Toto mi veru na sebavedomí nepridalo…
Boh mi, ale vo svojej dobrote poslal suplujúcich náhradných pozemských otcov. Prvým z nich bol dedko a druhý krstný otec. Bohužiaľ keď som išla mať 14 rokov dedko umrel. A taktiež som sa v tomto pubertálnom veku zrazu menej stretávala s krstným. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Nie som hrdá na mnohé veci, ktoré som v tomto veku postvárala. Môj nebeský Ocko však nado mnou bdel a uchránil ma pred hroznými vecami. Teraz s odstupom 20 rokov to jasne vidím.
„Keď sa pozeráme do minulosti na to, čo pre nás Boh urobil, pomáha nám to uvedomiť si, že sa naňho môžeme spoľahnúť aj v budúcnosti.“
A opäť ku knihe…
Kedysi som sa na Boha hnevala. Prečo som ja mala takéhoto otca? Bolo ťažké zmieriť sa s tým. Odpustiť otcovi tomu pozemskémubi nebeskéme. Myslím však, že vďaka duchovným obnovám, úžasným kňazom v mojom živote a teraz aj tejto knihe sa to pomaličky učím a zároveň sa uzdravujem. Hoci moj pozemský otec ma mnoho chýb a moc sa so mnou nerozpráva, moj nebeský Ocko je dokonalý. Jemu môžem povedať o mojich problémoch. On ma požehnavá a dáva silu keď to potrebujem.
Vďaka knihe Vidieť v Bohu dokonalého Otca zrazu chápem, že mam aj iný rodokmeň. Viem, že som milovaná dcéra. Viem, že môj otec je všemohúci Kráľ. Že nebeský ocko ma nikdy nesklame! Že ked potrebujem aj fyzicky cítiť jeho objatie pošle mi kňaza, na ktoreho pleci som sa vyplakala ako by to bol môj Ocko. (Otec Štefan, musel mat riadne mokrú reverednu s tých mojich sĺz). Nebeský Ocko sa stará o moje potreby v takej miere, že niekedy predčí všetky moje najtajnejšie očakávania.
A vrcholom všetkého je, že tento môj i tvoj Ocko dal svojho syna za môj i tvoj život! Je na svete vari niečo úžasnejšie?
„On je dokonalý Abba, ktorý vás nenechá bezmocných, ale dá vám silu – silu posúvať ďalej požehnanie, ktorým vás zahrnul.“
Tak už budem končiť, snáď vás táto moja veľmi osobná recenzia presvedčí prečítať si túto skvelú knihu!
Do skorého čítania
GIGLIO, Louie. Vidieť v Bohu dokonalého Otca. Kumran.sk Mäkká väzba. 2025. 208s. ISBN: 978-80-8300-004-9
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com
Komentáre