Kniha Hodina bez výčitiek od brilantnej autorky Roseanny M. Whiteovej je fantastickým ukončením série o londýnskych zlodejoch z 1. svetovej vojny – Tiene nad Anglickom. Hlavným hrdinom je Barclay, najstarší brat takzvanej adoptívnej rodiny. Hoci v minulých dieloch pôsobili hlavne ako zlodeji, ich životy sa zmenili. Kniha je veľmi napínavá, s kúskom romantiky a odohráva sa v búrlivých časoch vojny. Rozpráva aj o dôležitosti rodiny ako spoločenstva, v ktorom je každý prijatý a milovaný.

Zlodej, hodinárova dcéra a vojnový stroj

Barclay Pearce je hlavou adoptívnej rodiny, v ktorej sa všetci berú ako súrodenci. Ako najstarší však nesie zodpovednosť. Pracuje pre pána V a jeho úlohou je dohliadať na hodinára Manninga, ktorý vymýšľa vojnový stroj. Očividne ho však viac ako nákresy a modely stroja zaujíma hodinárova dcéra Evelina. A to aj napriek tomu, že on sám sa nikdy neplánoval oženiť.

Evelina Manningová je dievča zasnúbené s vplyvným mladíkom, ktorý ju vníma len ako prostriedok na uskotočnenie svojich politických cieľov. Jej snúbenec ju však opustí a odíde na front s tým, že ona ho aj tak nedokáže milovať. Na ulici ju prepadne zlodej a nebyť Barclaya, mohlo sa jej niečo stať. Postupne ho spoznáva, objavuje ťažkú situáciu jeho rodiny a rozhodne sa im pomôcť. Spolu s otcom pomôže Barclayovej telesne znevýhodnenej sestre a doučuje jeho brata. Naučí sa nemyslieť len na seba.

V zákulisí pôsobí aj Evelinina matka a teta. Obe sa z nej snažia spraviť „dámu“ a jej vydajom do majetnej rodiny zbohatnúť. Preto matku nahnevá, keď ju jej snúbenec odmietne, a Evelina sa ocitne v kanonáde obvinení. Čo ak je len „naťahovacou hračkou“ svojej rodiny: chladná, bezcitná, ktorou iní manipulujú, ako sa im zapáči?

Kým je Barclay zamilovaný a Evelina čelí manipulácii, na pozadí zúri realita vojny. Evelinin bývalý snúbenec padne a zanechá jej veľké bohatstvo. Ale kedy dokázal veľký majetok urobiť človeka šťastným? Evelina sa čoraz viac uzatvára do seba – matka, ktorá ju zraňuje, a otec, ktorý s priateľom odíde za prácou do zahraničia a nechá ich samé, to všetko ju bolí na duši. Lucy, Barclayova sestra, sa jej snaží stať priateľkou a pomôcť jej.

Barclay však vie, že jej hrozí nebezpečenstvo. Zlodej, ktorý ju prepadol, nie je obyčajný kriminálnik, ktorý by jej chcel niečo ukradnúť. Kým teda je? Pre koho pracuje? To všetko a oveľa viac sa dozviete keď vezmete do rúk román Hodina bez výčitiek 😉

Moje hodnotenie

Kniha Hodina bez výčitiek bola napínavá, romantická, akčná. Nemohla som ju pustiť z rúk. Jej posolstvo je silné: nemusíte mať dokonalú minulosť, Boh vás prijíma takých, akí ste, takých, akí ste boli, takých, akí budete. Vždy sa k nemu môžete vrátiť, aj keď ste urobili čokoľvek. Barclay bol zlodej. Viedol k tomu aj svojich mladších súrodencov. Príklad hodný zavrhnutia. Ale Boh ho prijal a zo zlodeja sa stal poctivo pracujúci človek.

Eveline celý život ukazovali to, aká by mala byť, nie to, kým skutočne je. Že môže byť súčasťou dobrodružstva, ktoré zmení svet. Zmení stav vojny. Barclay ju prijal. Prijala ju jeho adoptívna rodina. A nakoniec prijala aj ona samu seba.

Jediné, čo sa mi na knihe trochu nepáči, je slovenský názov. Skôr by som uvítala, keby niesol odkaz anglického originálu – An Hour Unspent, teda Nevyužitá či Neminutá hodina, čo krásne odkazuje na motív času, ktorý sa knihou prelína.

Komu by som knihu Hodina bez výčitiek odporučila?

Všetkým, ktorí milujú historické romány, romantiku a tvorbu Roseanny M. Whiteovej. Rozhodne vás nebude nudiť. Neodporúčam ju čítať v práci alebo v škole – hrozí, že prestanete robiť to, čo máte (osobná skúsenosť). Je to kniha, pri ktorej si oddýchnete, načerpáte a možno sa aj zamyslíte nad vlastným príbehom.

Záver

Hodina bez výčitiek je román, ktorý v sebe spája napätie vojnových čias, krásnu romantiku a duchovnú hĺbku. Je to príbeh o tom, že aj v najtemnejších chvíľach môže človek nájsť svetlo – v rodine, v láske, v odpustení. A že niekedy najväčšia odvaha spočíva v tom priznať si, kým sme, a prijať to s pokojom.

Prajem vám príjemné čítanie a veľa krásnych chvíľ s touto knihou. Nech vás jej príbeh obohatí, povzbudí a možno aj inšpiruje tak, ako inšpiroval mňa.

Vaša knihomoľka Anička

Bibliografický odkaz

WHITEOVÁ, Roseanna M. Tiene nad Anglickom 3: Hodina bez výčitiek. i527.net Brožovaná väzba. 2020. 424s. ISBN: 978-80-89822-52-2

Ukážka z knihy Hodina bez výčitiek

V dome sa rozliehala vrava, no náhle nastalo hrobové ticho a všetky oči sa z Eveliny upriamili na Barclaya Pearcea.

Nevstal. Iba sa uškrnul a ukázal na dieťa, ktoré bolo pri ňom najbližšie na čitateľku zo schodov. „Jory, Retta, Lucy, Cressida, Willa. Fergie, samozrejme, a Nigel, ktorý sa schováva za Willou. Tento náš Nigel je trochu hanblivý. Elinor sa k nám iste neráči pripojiť. A… kde je Olivia?“ Postavil sa na nohy, spravil dva kroky a bol pri dverách. „Liv? Potrebuješ pomoc?“

„Nie, hneď som tam!“ ozval sa zhora detský hlások. Alebo skôr hlasisko patriaci nejakému dieťaťu, súdiac podľa detskej veselosti, ktorou oplýval.

Evelinino obočie sa asi už nikdy nenarovná. „Je vás desať?“

„Dvanásť, kým sa v auguste nevydala Rosie a Georgie nenastúpil do armády.“ Pán Pearce sa na ňu pozrel cez rameno, od dverí sa však nepohol.

Zjavne však nemohli byť všetci súrodenci. Možno niektorí spolovice, ale…

,,Prepáčte, vy ste všetci príbuzní?“ Pohľadom spočinula na Lucy s tmavou pokožkou o niečo dlhšie, ako by sa patrilo… a potom na malom Nigelovi, ktorý bol ešte tmavší.

Opäť to ticho. Pán Pearce sa oprel o zárubňu dverí s pohľadom naďalej upriameným na schody.

Z podlahy nad hlavou sa ozvali povedomé zvuky.

„Sme adoptovaní.“ Tieto slová povedal s rovnakou ľahkosťou, s akou vymenoval mená detí. Ruky si zastokol do vreciek, akoby mu na ničom na svete nezáležalo.

„Aha,“ usmiala sa Evelina. „To je milé. Vaši rodičia musia byť…“ Čo? Blázni? „Veľkodušní.“

Pán Pearce sa zachichotal.

Lucy zatlieskala. „Tak fajn. Čaj! Jory, pomôžeš mi, dobre?“

Opäť sa rozpútala vrava v rôznych tóninách a uvoľnila vzniknuté napätie.

Keď sa všetci rozpŕchli a usadili, kde sa dalo, vydala sa pomedzi deti za pánom Pearceom. Rukou nahmatala list vo vrecku.

Objavila sa pred ňou šálka čaju v rukách usmievajúcej sa Lucy. „Nech sa páči, slečna Manningová. Hostia majú prednosť.“

„Ó, ja -„

„Len vyskúšajte – namiešala som ho sama.“ Jej mandľové oči sa na ňu pozerali s takou nádejou, že Evelina nemala inú možnosť, len si tú šálku s úsmevom od nej vziať.

„Ďakujem.“ Keďže dievča ju sledovalo, odchlipla si. A potom znovu. „Mmm. Je výborný.“