Niekedy sa stane niečo, čo nám navždy zmení život. Pri obzvlášť závažných udalostiach sa kvôli tomu dokážeme trápiť celé roky. Zostávame uväznení v spomienkach, ktoré nás brzdia v napredovaní aj v rozvíjaní našich talentov. Práve niečo podobné prežíva hlavná hrdinka najnovšieho románu Julie Klassenovej. Anna sa obviňuje zo smrti svojej matky a má pocit, že jej otec to vidí rovnako. Keď dostane možnosť odísť z domu k svojej a matkinej priateľke do mestečka Painswick, neváha. Tu však musí nečakane čeliť strachu z ďalšieho zlyhania. Navyše ju znepokojí tajomný šepot za múrmi Painswick Court, ktorý začuje len náhodou.

Anna medzi vinou a povinnosťou

Anna je dcérou chirurga a podľa toho sa aj správa. Vôbec nie je typickou mladou ženou, ktorá myslí len na vydaj a deti. Túži byť užitočná, aj keď sa jej to nie vždy podarí. Po smrti svojej mamy, ktorej nedokázala zabrániť, má možnosť odísť od nevlastnej matky, otca, ktorý sa jej vyhýba, a najmä od bolestivých spomienok. V Painswicku má starých priateľov a tiež perspektívu toho, že bude môcť pomáhať. Na svoje veľké prekvapenie však zistí, že jej pomoc očakávajú v dome, do ktorého by najradšej nikdy nevkročila. Lady Celia, ktorá spočiatku pôsobí veľmi prísnym dojmom, nutne potrebuje Anninu starostlivosť. Tá sa má najprv starať len o jej zdravie, no napokon stojí pred oveľa náročnejšou úlohou. Ako si Anna všimne, niekto sa snaží lady Celiu nenápadne pripraviť o život.

Tajomstvá starého sídla

Staré sídlo, v ktorom sa dej odohráva, mi trochu pripomínalo román Opátstvo Northanger od Jane Austenovej. V takýchto domoch dokáže každý šuchot či šepot vytvoriť takmer gotickú a miestami až strašidelnú atmosféru. Keď sa navyše v príbehu objaví niekoľko podozrivých, ktorí by mohli stáť za pokusmi o vraždu majiteľky domu, začínate sa obávať spolu s hlavnou hrdinkou.

Zaujímavosťou je aj to, že Julie Klassenová opäť stavia svoju hlavnú postavu do netypickej role. Anna je opatrovateľkou a takmer chirurgičkou, čo bolo v danej dobe povolaním, o ktoré sa neusilovali nielen ženy, ale často ani mnohí muži.

Šepot za múrmi Painswick Court je viac krimi než romantika

Na scéne sa objavuje viacero zaujímavých mladých mužov, ktorých správanie je veľmi mätúce. Autorka výborne zahmlieva ich skutočný charakter a čitateľ až do samého záveru nevie, kto je vrah, kto milujúci muž a kto oddaný priateľ. Pri čítaní románu Šepot za múrmi Painswick Court sa rozhodne nebudete nudiť. Ide o vydarenú kombináciu historického románu, detektívky a jemnej romantiky.

Zároveň však v príbehu nájdete aj nenápadné odkazy na vieru, odpustenie a Božiu dobrotu. Klassenová pripomína, že Boh nesúdi tak prísne ako ľudia a že chyby minulosti nemusia určovať našu budúcnosť.

Najviac sa mi páčilo, že autorka ma dokázala držať v neistote takmer až do posledných strán. Hoci som mala počas čítania niekoľko podozrivých, skutočné rozuzlenie sa mi podarilo odhaliť až tesne pred koncom.

Očakávania a výsledný dojem

Po predošlej knihe Nebezpečná zámena som sa nevedela dočkať ďalšieho románu od Julie Klassenovej. V kútiku duše som dúfala, že prinesie pokračovanie práve tohto príbehu. Namiesto toho však autorka ponúka nový román, ktorý kladie väčší dôraz na detektívnu zápletku než na romantiku. Je preto vhodný najmä pre čitateľov, ktorých oslovili Tiene Swanfordského opátstva.

Po románe Nebezpečná zámena si autorka u mňa nastavila veľmi vysokú latku a stále dúfam, že sa k tomuto príbehu ešte niekedy vráti. Napriek tomu sa nemusíte báť siahnuť po románe Šepot za múrmi Painswick Court. Je to veľmi príjemné oddychové čítanie, pri ktorom sa môžete zahrať na detektívov a premýšľať, kto za všetkým stojí. Mne sa to podarilo odhaliť až tesne pred koncom, a práve za to si u mňa autorka vyslúžila ďalšie plusové body.

Už teraz sa teším na jej ďalší román.

Do skorého čítania

Vaša knihomoľka Veronika

Bibliografický odkaz

KLASSENOVÁ, Julie. Šepot za múrmi Painswick Court. Brožovaná väzba. i527.net, 2026. 336s. ISBN 9788082492135.

Ukážka z knihy Šepot za múrmi Painswick Court

Aj táto vonia podobne. Stále nerozumiem, ako sa to mohlo stať. Moje dievčatá vedia, ako sa veci robia.“

„Chodieva sem ešte niekto iný? Iní sluhovia alebo niekto z rodiny?“

Pani Prattová zamyslene uprela zrak nahor.

„Z času na čas sem zíde slečna Katherine a jej bratanci. Dnes som síce nikoho nevidela, ale je možné, že niekto vošiel do komory, kým sme boli zaneprázdnené v kuchyni alebo umyvárni.“

Do komory v tej chvíli vošla pomocnica a prekvapene zastala, keď tam zbadala obe ženy.

„Á, Clara,“ oslovila ju pani Prattová. „Tušíš, ako sa mohla homárová polievka dostať do vývaru pre lady Celiu?“

Dievča vytreštilo oči. „Čože? Nie, madam. To nie je možné. To by som nikdy neurobila. Vraveli ste, že jej to môže veľmi uškodiť.“

„Presne tak. Nuž, choď už radšej do postele, ak si nadnes skončila. Alebo odtiaľ ešte niečo potrebuješ?“

Dievčina prehltla naprázdno. „Iba som si chcela vziať pohár mlieka. Ale už netreba…“

„To je v poriadku. Vezmi si ho a choď.“

Keď slúžka odcupitala preč, kuchárka zdvihla hrniec.

„Nebojte sa, slečna. Neviem, ako sa to stalo, ale postarám sa, aby sa to už nikdy viac nezopakovalo. Tú zvyšnú polievku aj vývar hneď vylejem a dohliadnem na to, aby Kezia obe nádoby dôkladne vydrhla lúhom a pieskom. A nový vývar uvarím sama.“

„Ďakujem vám, pani Prattová. Budem pokojnejšia.“ Keď Anna o chvíľu nato s pohárom citrónovo-jačmenného nápoja pre lady Celiu vyšla z kuchyne, aj napriek svojim slovám cítila nepokoj. Bola to naozaj iba nehoda? Alebo niekto zámerne pridal do vývaru slabej ženy morské plody? Kto by to robil? A prečo?