Hoci román Vianoce v Ivy Hille nie je žiadnou novinkou, ku mne si našiel cestu práve počas týchto uplynulých sviatkov. Julie Klassenová, ktorú mnohí právom označujú za majsterku príbehov z regentskej éry, opäť nesklamala. Táto milá oddychovka mi pripomenula nádherný príbeh Charlesa Dickensa Vianočná koleda – nielen tým, že sa odohráva počas Vianoc, ale najmä myšlienkou, že aj sebecký človek sa dokáže zmeniť na nepoznanie.

Návrat do milovaného Ivy Hillu

Román Vianoce v Ivy Hille je štvrtým pokračovaním obľúbenej série Príbehy z Ivy Hillu. Ak ste čítali predchádzajúce časti – Hostinec v Ivy Hille, Panie z Ivy Cottage a Nevesta z Ivy Grennu – tento návrat si skutočne užijete. Potešilo ma opäť stretnúť starých známych z hostinca Zvon a zistiť, ako sa uberajú ich príbehy ďalej. Práve táto kontinuita dodáva knihe pocit, akoby ste sa vracali domov k priateľom.

Richard Brockwell – muž s múrmi okolo srdca

Richard Brockwell nie je práve najmilší človek na svete. Po veľmi dlhej dobe sa vracia do rodinného sídla – miesta, ktorému sa celé roky vyhýbal. Vianoce v Ivy Hille mu už niekoľkokrát ušli, pretože ho ťažila minulosť. Hoci to bol kedysi jeho domov, odohrali sa tu udalosti, na ktoré by najradšej zabudol.

Dôvod jeho príchodu je čisto praktický. Zúfalá matka sa napokon uchýli k vydieraniu a odmieta mu financovať bezstarostný život v Londýne, ak nepríde aspoň na sviatky. Richard teda prichádza plný odporu, no doma ho čakajú nečakané stretnutia, ktoré začnú rúcať jeho vnútorné hradby. Srdce mladého muža, ktorý si ešte ako zraniteľný chlapec odniesol z detstva hlboké rany, si vystavalo vysoké múry. Tieto Vianoce však prichádza nádej, o ktorej ani netušil.

Koľko múrov si okolo seba staviame aj my sami – a čo by sa stalo, keby sme ich aspoň na chvíľu pootvorili?

Sila spoločenstva a atmosféra starého Anglicka

V knihe opäť dominuje sila spoločenstva. Ivy Hill je síce malá dedinka, no ľudia v nej majú obrovské srdcia. Práve vďaka ich láskavosti a súdržnosti sa tu aj neznámi ľudia dokážu cítiť prijatí. Julie Klassenová majstrovsky vykresľuje reálie regentského Anglicka, vďaka čomu Ivy Hill nepôsobí len ako kulisa, ale ako živý organizmus, ktorý má schopnosť liečiť staré rany.

Vianoce v Ivy Hille ako šanca na zmenu

Na tomto príbehu sa mi veľmi páči sebareflexia. Každý robí v živote chyby, no dôležitejšie než samotné zlyhania je ich uvedomenie a snaha o nápravu. Bez chýb by nebolo odpustenia a bez odpustenia by nebolo milosrdenstva. A hoci sa možno dokážeme zmeniť k lepšiemu, môže sa stať, že opäť padneme. Dôležité je však znova vstať. Ako malé dieťa, ktoré sa učí chodiť: stále padá a vstáva, no rodičia ho neprestávajú povzbudzovať.

Dokážeme byť k sebe takí zhovievaví, ako sme k deťom, ktoré sa ešte len učia kráčať?

Odpustenie a nádej

Verím, že aj Boh nad nami bdie ako rodič – povzbudzuje nás, aby sme vstali a podáva nám ruku. Zároveň je táto kniha výzvou, aby sme dokázali odpustiť tým, ktorí nám ublížili. Nie je správne nad niekým zlomiť palicu. Každý človek má možnosť zmeniť sa – presne tak, ako to Dickens opísal vo svojej nadčasovej Vianočnej kolede.

Pre koho je kniha Vianoce v Ivy Hille určená?

Hoci je dej miestami predvídateľný, je nesmierne hrejivý. Príbeh poteší všetkých fanúšikov klasických rozprávaní s jemným nádychom romantiky. Nájdete tu krásne medziľudské vzťahy, príjemnú atmosféru anglického vidieka a postavy, ktoré si vás získajú svojou ľudskosťou.

Komu by sme mali odpustiť ako prví – iným, alebo sami sebe?

Prajem nám všetkým, aby sme vždy dokázali vstať a zároveň odpustiť.

Do skorého čítania, Vaša knihomolka

KLASSENOVÁ, Julie. Historky z Ivy Hillu 4: Vianoce v Ivy Hille. Tvrdá väzba. i527.net 2021. 225s. ISBN: 978-80-89822-89-8

Ukážka z románu Vianoce v Ivy Hille

Richard zvraštil tvár. Tak už je to tu, pomyslel si.

Pokúsil sa odvrátiť jej pozornosť. „No ale Justina mi vravela, že sa jej páči istý mladý muž, ktorý je medzi hosťami. Nemusíš so mnou strácať čas, keď je ona naklonená manželstvu.“

Justina je ešte mladá a bude mať dosť príležitostí stretnúť vhodného džentlmena,“ odpovedala matka. „Dúfala som, že naše pozvanie prijme Edward Winspear, ale, žiaľ, nepríde. Tento rok trávi sviatky v meste.“

„Šťastný muž,“ zavtipkoval Richard.

Skrivila pery do kyslého úsmevu. „Justina nemá ani dvadsať, ale ty máš takmer tridsať, Richard. Je načase oženiť sa.“

Richard stuhol. „Viem, koľko mám rokov, mamička.“

„Mám na mysli jednu konkrétnu ženu a chcem, aby si s ňou strávil viac času. Arabella Awdryová.“

„Slečny Awdryové som už stretol, mamička.“

„Možno si Arabellu stretol v minulosti, ale už ste spolu neboli niekoľko rokov.“

„Pamätám si ju ako vychudnutú, bláznivú, chichotajúcu sa dievčinu, ktorá na mňa stále robila veľké oči.“

„Myslím, že zistíš, že odvtedy sa veľmi zmenila.“

„Ak je taká skvelá, prečo si ju nevzal Timothy? Spomínam si, že to bol kedysi tvoj cieľ.“

„Vieš prečo. Jeho srdce už dávno patrilo inej. Ale Arabella je milá, vynikajúca mladá žena a bude z nej dobrá manželka.“

Mami…“ zatskala Justina. „Práve si zničila všetky nádeje, že by sa Richard o Arabellu zaujímal. Musíš si uvedomiť, že ak ho budeš tlačiť, urobí náročky pravý opak.“

Richard súhlasne prikývol. Jeho sestra ho dobre pozná.

„Úprimne dúfam, že to tak nebude.“

Keď matka odišla, Richard a Justina sa ešte asi polhodinu rozprávali a potom sa pobral do svojej starej izby, ktorú mu celé roky držali napriek tomu, že chodil domov tak málo.

Boli tam jeho staré knihy a veci zo školských čias a z univerzity vyvolali v ňom dobré aj zlé spomienky. V skrini viselo niekoľko kabátov a nohavíc, ktoré už dávno vyšli z módy, obnosené rukavice, jazdecké čižmy a jeden takmer nenosený klobúk z bobra, na ktorý zabudol. No nič, veď medzitým si kúpil ďalšie.

Na poličke s knihami zbadal drevenú krabičku s pántami – bola z lešteného akáciového dreva. Priniesol mu ju Seth, kamarát z detstva, keď dostal prvé voľno.

Inokedy by si to nedovolil, ale dnes mal nezvyčajne nostalgickú náladu. Otvoril krabičku a pozrel dnu. Nebolo v nej nič okrem jedného listu, ktorý mu Seth poslal, než zomrel. No nebol to Seth, na koho myslel. Bola to jeho sestra Susanna, ktorej tvár sa mu vynorila v mysli. A pri spomienke na ňu ho zaliala vina.

Prudko zaklapol veko.