Obľubujete historické romány, ktoré sú nabité faktami, no nechýba im ani dávka kvalitnej romantiky? Potom je novinka Krajčírka z Akádie jednoznačne čítaním pre vás. Hoci som o Akádii doteraz veľa nepočula, vďaka Laure Frantz som si rozšírila obzory a našla v stránkach knihy nádherný, no bolestivý príbeh o odpustení, zrade a sile komunity.

Keď sa raj zmení na peklo

Laura Frantz nás tentoraz zaviedla na nie príliš známe miesto v Amerike – do Akádie (dnešné Nové Škótsko). Vďaka autorkiným živým opisom si budete vedieť ľahko predstaviť toto čarokrásne miesto, ktorému právom hovorili zem zasľúbená. Idylický život sa však končí vo chvíli, keď vrcholí napätie medzi Francúzmi a Britmi okolo roku 1754. Hoci sa Akádijčania snažili ostať neutrálni, nakoniec sa ocitli v mlynčeku medzi dvoma rivalmi a doplatili na to najviac.

Hlavnou hrdinkou je Sylvie Galantová, nadaná krajčírka, ktorá v priebehu týždňov prichádza takmer o všetko. Nielen o svoj domov, ale najmä o rodinu. Až pri čítaní som si naplno uvedomila, aké kľúčové bolo jej remeslo. Práve vďaka nemu sa jej napokon podarilo otvoriť aj tie „dvere“, ktoré by pre ňu inak ostali zatvorené. Ďalším ťažkým úderom je zistenie, že k zničeniu života v Akádii prispel človek, ktorý sa jej hlboko vryl do srdca – Will Blackburn. Muž, ktorého mnohí pre jeho hroznú povesť nazývajú Le Diable Blanc (Biely diabol).

Vyhnanci vo vlastnej krajine

Sylvien brat Blue bol súčasťou odboja, vďaka čomu mali informácie o hroziacom nebezpečenstve skôr než ostatní. No ani tento fakt im nepomohol a milujúca rodina sa musela rozdeliť. Vysťahovanie Akádijčanov z ich rodného kraja (známe ako Le Grand Dérangement) bolo neľútostné a v mnohom mi pripomínalo historické presúvanie Židov. Proti ich vôli ich prevážali v neľudských podmienkach, ktoré mnohí neprežili.

Will Blackburn prišiel do Akádie s jasným zámerom ako veliteľ rangerov plniaci rozkazy. No keď si uvedomil, čo sa v skutočnosti ide diať, a videl peklo, ktoré sa voči miestnym rozpútalo, radšej rezignoval. Tento jeho čin treba vyzdvihnúť – nezostal ticho a neplnil slepo rozkazy, hoci by to preňho bolo jednoduchšie. Namiesto toho sa vzdal kariéry a následne sa všemožne snažil Akádijčanov odškodniť a pomôcť im.

Hoci nešlo o koncentračné tábory, ani príchod do „bezpečia“ vo Virgínii nebol výhrou. Miestni obyvatelia neboli nadšení, že sa v ich meste ocitli títo cudzinci. Väčšina sa správala podozrievavo a niektorí sa aktívne snažili o to, aby vyhnanci odišli aj odtiaľ. Našťastie, našli sa aj takí, ktorí sa ako správni kresťania snažili pomôcť, koľko to šlo, a vniesť svetlo do ich temnoty.

Práve tu nastáva moment, kedy sa cesty Sylvie a Willa opäť pretnú. Napriek počiatočnej nedôvere a ťažkým okolnostiam sa ich vzťah začne meniť. Musia však prekonať množstvo prekážok a najmä nájsť cestu k skutočnému odpusteniu.

Krajčírka z Akádie je viac než len romantika

Historické romány patria medzi moje najobľúbenejšie žánre. Fascinuje ma doba, v ktorej sa príbehy odohrávajú, prostredie, spôsob života a celkovo iné fungovanie spoločnosti. Závislosť jedného na druhom spôsobovala, že sa ľudia museli naučiť spolunažívať. Nemohli si dovoliť pohádať sa na život a na smrť, pretože v oblastiach s malým počtom ľudí museli jednoducho fungovať ako tím.

Krajčírka z Akádie nie je len také oddychové čítanie. Je to veľmi silný príbeh, ktorý človeka donúti zamyslieť sa nad tým, ako sa staviame k neznámym ľuďom v núdzi. Zároveň vás konfrontuje s otázkou: Dokázali by ste odpustiť človeku, ktorý stál pri zrode vášho nešťastia? V celom románe však bytostne cítiť, že hoci sa situácia môže zdať beznádejná, nádej nikdy neumiera a všetko sa ešte môže obrátiť na dobré.

Aktuálny odkaz

Správanie obyvateľov Virgínie mi v mnohom pripomenulo situáciu, keď sa mnohí s obavami pozerali na Ukrajincov utekajúcich pred vojnou. Ani oni nemohli za to, že museli opustiť svoju krajinu. Prišli s holými rukami a bez pomoci iných by si sami neporadili. Odmietanie a neprijímanie takýchto ľudí je ďalšou obrovskou ranou po tom, čo stratili domov a museli sa odtrhnúť od svojich najbližších. Táto kniha ma motivovala premýšľať, ako by som mohla aj ja podať pomocnú ruku ľuďom v podobnej situácii.

Zaujímavé je, že v priebehu mesiaca je to už druhý román o sile odpustenia, ktorý sa mi dostal do rúk. Rozmýšľam, či je to len náhoda, alebo znamenie. Možno tiež potrebujem odpustiť niekomu, kto mi bytostne ublížil, aby som sa mohla v živote posunúť ďalej.

Záverečné zhrnutie Krajčírka z Akádie

Ak hľadáte hlbokú knihu, ktorá stojí za prečítanie, určite siahnite po románe Krajčírka z Akádie. Kniha má ideálnu dĺžku a nádhernú obálku, ktorá ozdobí každú knižnicu. Príbeh a miesta ma očarili natoľko, že po dočítaní som si hľadala ďalšie informácie o tejto pre mňa zatiaľ nepoznanej histórii. Čítala som zrejme všetky autorkine knihy, no najviac ma svojou hĺbkou zaujala práve táto a Kováčov učeň. Neváhajte!

Prajem príjemné čítanie praje

Knihomoľka

Bibliografické údaje: FRANTZ, Laura. Krajčírka z Akádie. i527.net, 2025. Pevná väzba, 432 s. ISBN: 978-80-8249-172-5

Ukážka knihy Krajčírka z Akádie

Zhnusená a roztrasená Sylvie sa držala vzadu. Žiadna zo žien sa neobzrela, či ide za nimi, taká hlboká bola ich úzkosť. Keď nešťastie prevážilo nad jej zvyčajne zdravým rozumom, Sylvie odbočila na menej frekventovaný chodníček, ktorý uprednostňoval Bleu a ktorý viedol domov inokadiaľ. Sama a kráčajúc vlastným tempom sa obzerala po hustom lese, či nezazrie brata ktorého už nejaký čas nevidela. Je teraz niekde zavretý rovnako ako père? Alebo prenasledovaný cudzincom, ktorý bol pri studni taký trúfalý? Odmietala na neho myslieť ako na gavaliera. Je to nepriateľ!

Ako rýchlo sa letná nádhera lesa dokáže zmeniť na hrozbu, že niekde možno číha nepriateľ. Ach, prečo len opustila spoločnosť ostatných žien? Pridá k matkinej bolesti tým, že sa vystavila nebezpečenstvu? Predstavovala si tucet ohavných možností, preto zrýchlila krok, až kým sa temer nerozbehla k čistinke v tienistom lese, ktorá sa otvárala do slnkom zaliateho pobrežia.

Bola už takmer na svetle, keď začula šuchor v kroví a zvrtla sa. Rovno za ňou strichol vlčiak a díval sa na ňu, akoby bola surové mäso. Túžila utiecť, ale pomyslenie, že sa na ňu vrhne zozadu, bolo horšie než čeliť problému tvárou v tvár.

Zviera sí náhle ľahlo na zem a zaskučalo. Je hladné?

Na dne košíka mala roztrúsené omrvinky chleba. Pozbierala ich a nastavila dlaň, pripravujúc sa na to, že môže zavrčať alebo ju dokonca uhryznúť. Ale pes – Bonami – jedol zľahka, štekliac ju na otvorenej dlani. Hoci nepočula žiadne kroky, dokonca ani šelest lístia, tušila, že jeho pán nie je ďaleko, a zdvihol sa v nej odpor.

Kútikom oka sledovala, ako k nej William Blackburn nečujne podišiel. Očividne bol rovnako prekvapený, že ju vidí, ako bola aj ona.