Hľadáte v dnešnom uponáhľanom svete literárny prístav, kde sa zastavil čas? Kniha U nás v Mitforde od Jan Karonovej je presne takýmto miestom. Je to láskavý a vtipný príbeh o komunite, neposlušnom psovi a jednom obetavom kňazovi, ktorý mi nielen vyčaril úsmev na tvári, ale nečakane mi otvoril oči.

Nové literárne objavy

Jan Karonová je pre mňa nová, veľmi zaujímavá autorka. Keďže som zvyknutá, že vydavateľstvo i527.net prináša samé dobré tituly a zatiaľ ma všetci „ich“ autori zaujali, siahla som aj po novinke U nás v Mitforde. Recenzie či popisy mi vopred až tak veľa neprezradili, takže som vlastne netušila, čo môžem od príbehu čakať. Začítavanie mi išlo trochu ťažšie, no keď ma už dej úplne vtiahol, posledných približne 250 strán som prečítala za necelé dva dni.

U nás v Mitforde ako novodobá Anna zo Zeleného domu?

Známi sa ma častokrát pýtajú asi takýmto spôsobom, keď im nejakú knihu odporúčam: Je to niečo v duchu Riversovej? Je to krimi ako od Colleen Cobleovej? Alebo hĺbavé ako od Maxa Lucada? K čomu by som prirovnala knihu U nás v Mitforde? Zvláštnym spôsobom mi pripomína dobrodružstvá Anny zo Zeleného domu alebo príbehy o pozitívnej Pollyanne, ktoré tak zbožňujem. A v čom sú si s touto novinkou podobné? V tom, že v nich ide o bežný život, ktorý sem-tam pretne nečakaná situácia. Nečakajte žiadnu veľmi komplikovanú zápletku, ktorú treba lúštiť, ani obrovskú romantiku, ktorá dojme k slzám.

Keď do rutiny vtrhne pes, chlapec a susedka

Rutinu otca Tima, ktorý má neustále niečo na práci (asi ako naši kňazi, čomu sa po prečítaní tejto knihy už vôbec nečudujem), jedného dňa naruší obrovský pes. Barnabáš nie je len taký hocijaký pes – čím je zvláštny, to sa už dozviete v knihe. Svojmu novému pánovi pripraví kopu zábavných situácií, hoci samotnému otcovi Timovi sa vždy smiešne zdať nebudú. Aby toho nemal málo, do cesty mu Boh v jeho šesťdesiatich rokoch pošle aj chlapca Dooleyho, ktorý je takmer sirota. Otec Tim zrazu zisťuje, že ho netreba len vychovávať, ale hlavne milovať. A celý tento kruh uzavrie nová, atraktívna susedka Cynthia, ktorá poriadne rozvíri staromládenecký život tohto obyčajného kňaza.

Čaro komunity a (ne)obyčajného života

Ľudia v Mitforde mi tak trochu pripomínajú našu farnosť. Ako spoločenstvo fungujú veľmi dobre. Pomáhajú si vždy, keď je to potrebné, a takmer každý o každom vie, v akej situácii sa práve nachádza. Zrejme nik nie je nikomu ľahostajný, a tak sa častokrát vyriešia aj na pohľad neriešiteľné problémy. Niekde som čítala, že kniha U nás v Mitforde svojich čitateľov rozosmeje, a veru bolo to tak. Obyvatelia zažívajú mnohé bežné, no veľmi smiešne príhody. Samozrejme, stanú sa aj smutné veci, ale aj tie predsa patria k životu.

Prečo by ste si mali nájsť čas na 500-stranovú knihu U nás v Mitforde?

Ak rozmýšľate nad dôvodom, prečo by ste mali vziať do rúk túto knihu a venovať jej svoj čas (čo si určite vyžiada, keďže má 544 strán 😉 , tak odpoveďou je: oddych. Pri tejto knihe zaručene vypnete. Je to vskutku oddychovka, ktorú si viem úplne predstaviť sfilmovanú do 20-minútových sitkomových epizód. Kapitoly sú tak akurát a kniha má v sebe navyše jemné, trefné a niekedy aj vtipné ilustrácie.

Oči, ktoré zrazu vidia viac (alebo prečo si vážim našich kňazov)

Vec, ktorá ma na knihe najviac prekvapila, bola, že som zrazu pochopila vetu nášho kňaza. Už dlhší čas sa snažíme stretnúť, no nejako sa nám to nedarí. Obaja toho máme veľa – raz to zruší on, raz ja. Nedávno mi povedal: „Nechápte ma zle, mám našu farnosť veľmi rád, sú tu skvelí ľudia, ale tu stále niekto niečo chce. Ja už nemám čas takmer na nič.“ Po prečítaní príbehov U nás v Mitforde som ho konečne pochopila. Okrem bežných povinností (omše, spovede, krsty, svadby) sú aj také, ktoré jednoducho nenaplánujete. Smrť si dátum nevyberá, takže hoci si kňaz môže naplánovať poobedňajšie voľno na svoj koníček, pohreb sa sám neodbaví. Naši kňazi sú skvelí; keď človek potrebuje a zavolá hoci aj večer, sú k dispozícii. Po prečítaní tejto knihy si ešte viac vážim ich službu, chcem sa za nich viac modliť a možno ich menej otravovať v nevhodnom čase. Zaslúžia si oddych, keďže sú tu pre druhých 24/7.

Záverečné zhrnutie

Táto vydarená kniha má vraj aj pokračovanie, takže už teraz sa teším, že s obyvateľmi Mitfordu sa nelúčim na dlho (obzvlášť, keď som posledné stránky doslova zhltla). Prajem vám veľa oddychu s touto obyčajne neobyčajnou knihou, ktorá, ako verím, vám nejedenkrát vyčarí úsmev na tvári.

Vaša knihomoľka

KARONOVÁ, Jan. Mitfordské roky 1: U nás v Mitforde. Brožovaná väzba. i527.net 2026. 544s. ISBN: 978-80-8249-198-5

Ukážka z knihy U nás v Mitforde

Aby získal trochu času na premýšľanie, vyviedol Barnabáša dozadu k živému plotu a nechal susedku, nech si prezrie jeho knižnicu.

Keď sa vrátil, sedela na pohovke v pracovni a študovala knihu denných zamyslení Oswalda Chambersa a uprostred hŕby obchytaných vankúšov s výšivkou pôsobila, akoby bola doma.

Pozrela sa naňho a zacitovala škótskeho učiteľa, ktorý patril medzi jeho obľúbených autorov: „V podstate viery je, že musí byť preskúšaná a preverená, hovorí. Súhlasíte?“

Usadil sa do svojho ušiaka a zrazu sa v jej spoločnosti cítil oveľa prirodzenejšie. „Rozhodne áno!“

„Nikdy som nemala sklon k telesnému cvičeniu,“ povedala, „ale to, čo Boh robí s našou vierou, musí byť niečo ako tréning. Stará sa o to, aby bola naša viera tlačená a ťahaná, napínaná, aby do nej búšili a dostala sa tak na hranice svojich možností, aby sa tie mohli rozšíriť.“

Páčilo sa mu to šíriť. Áno! dostať sa na hranice, aby sa mohli rozšíriť. Áno!

„Ak ju necvičíme,“ poznamenala zamyslene, „bude ako ochabnutý sval, ktorý nás zradí práve vtedy, keď ho najviac potrebujeme.“

Zistil, že sa trochu hlúpo usmieva, hoci otázku, ktorú išiel položiť, myslel vážne. „Čo poviete na to, že musíme byť ochotní ďakovať Bohu za každú skúšku viery, akokoľvek ťažkú, pretože nám pomáha rásť?“

„Z celého srdca s tým súhlasím, ale nikdy to nedokážem urobiť.“

„A v tom je ten háčik!“

Keď šiel do kuchyne pripraviť ďalší čaj, s úžasom zistil, že je jedenásť hodín večer. A o Mitforde bolo všeobecne známe, že tu takmer nikto neponocuje až do jedenástej.