Ak sa vám Pollyanna a jej optimizmus vryl pod kožu rovnako ako mne, boli ste určite radi, že vyšiel nový diel. Napriek tomu, že tretí diel už nenapísala Eleanor Porterová, knihu si zaručene užijete. Mladomanželia Pendltonovci sa po svadbe presťahujú z Beldingsville. Na Pollyannu v Bostone čaká množstvo nových situácií, ktoré vyrieši úplne inak ako bežní ľudia. V hĺbke svojho srdca túži byť pozitívnou a naučiť hrať hru na radosť ďalších ľudí. Ako sa jej to však podarí v meste, kde nikoho nepozná? Tak to sa už dozviete v románe Pollyanna sa vydala 🙂
Po prečítaní prvých dvoch dielov sa môj život zmenil. Sama som prekvapená, ako je to možné, ale je to tak. Hľadanie pozitívnych vecí aj keď sa človeku práve nedarí, nie je vždy ľahké. No keď čítam o Pollyanne vidím, že je to možné. Prvé dva diely boli písané z pohľadu dievčaťa, no teraz je aj z Pollyanny dospelá žena. Bola som zvedavá ako dokáže pokračovať vo svojej hre, v tomto období života. Samozrejme ma táto neobyčajná hrdinka nesklamala.
Pollyana sa vydala a zmenilo ju to?
Podobne ako iní ľudia, aj hlavná hrdinka si prešla určitou zmenou v dospelosti. Už to nie je úplne to bezprostredné dievčatko, ktoré rozprávalo o hre na radosť každému. Vo veľkom meste plnom cudzích ľudí je to ťažké. No nie nemožné. Napriek tomu, že už možno nerozpráva o hre každému, všetci vedia, že je iná. Táto zvláštna Pollyanna nerozhlasuje, že je iná. No svojim pozitívnym postojom, dobrosrdečnosťou a nekonvenčnými spôsobmi riešenia problémov je veľkou inšpiráciou. Nielen pre ďalšie postavy v knihe, ale aj pre mňa samu.
Keď pozorujem ako z nej vyžaruje veselosť a dobrosrdečnosť bez toho, aby sa iným vnucovala so svojou hrou, som v nemom úžase. Keď postavy vidia jej inakosť, jej radosť, samy od seba sa začnú zamýšľať a tiež pýtať, prečo je to tak? Ako to robí, že je taká pozitívna a šťastná?
Bolo by skvelé, keby to tak bolo aj u nás veriacich. Bez toho, aby sme rozprávali o tom, že sme veriaci, by to malo byť z nás cítiť. Malo by byť už zvonka vidieť, že sme šťastní, že Ježiš za nás zomrel. Malo by byť vidieť, že sa snažíme byť ako náš nebeský Ocko. Veľmi by som si priala, aby sme si vzali príklad z Pollyanny.
Okrem zmeny prostredia a s tým spojených výziev čelila Pollyanna oveľa zásadnejšej výzve. Napriek tomu, že sa jej podarilo vydať z lásky, manželstvo ako také býva častokrát obrovská výzva. Zrazu uvidíme svojho milovaného v situáciách, ako nikdy predtým. A inak to nebolo ani v prípade Jimmyho a Pollyanny. Veľmi som si užila tú časť príbehu, keď veľmi elegantným spôsobom dala manželovi pocítiť to, čo ona od neho zažila predošlý deň. Pokoj, s akým Pollyanna pristupuje k veciam v manželstve je až obdivuhodný. Okrem vtipných situácií z mladomanželského života tu objavíte aj také, pri ktorých budete obdivovať Pollyanninu obrovskú odvahu. Silne pochybujem, že by som sa dokázala zachovať tak odvážne a nesebecky ako ona. Hoci sa Pollyanna vydala, stále je tou istou osobou, akou bola. A to je úžasné!
Aničkin pohľad na knihu…
Román Pollyanna sa vydala je výnimočná kniha, určená širokému okruhu čitateľov. Osobne by som ju odporučila mladým párom, aby zistili ako čeliť náročným situáciám s humorom a vyrovnanosťou.
Do života dáva viacero dobrých rád a aj samotný Pollyannin životný štýl je vzorom v mnohých ťažkostiach. Je ponukou na cestu radosti a lásky. Hoci Pollyanna je len románová hrdinka, predsa len by som ju chcela stretnúť, lebo takých ľudí ako ona nie je veľa. V dnešnej dobe je veľa šomrania a nadávania, preto by sme si z nej mali brať príklad.
Ako som už spomínala, v našom svete je takmer nepredstaviteľné nájsť človeka, ktorý keď sa trápi, tak sa trápi iba preto, že nevie nájsť niečo, z čoho sa môže radovať. Výnimočná je aj spoločným prežívaním hry na radosť Pollyanny a Jimmyho. Vidno, že si rozumejú. Podľa môjho názoru je to preto, že obaja vyrastali ako siroty a nemali to v živote jednoduché. Aj v dospelosti majú dosť problémov, čo pre nich znamená dosť príležitostí hrať ich hru.
Som rada, že Pollyanne vyšiel ďalší diel, lebo každý diel sa venuje inej vekovej kategórii. Ak ste nečítali prvý alebo druhý diel, určite si ich prečítajte. Bez základu, ktorý dostala v detstve nikdy nepochopíte jej konanie. Myslím, že Pollyanna je ten druh knihy, ktorý človek nevie pustiť z rúk. A na záver konštatujem: Ak poznáte človeka, čo neustále šomre a sťažuje sa, dajte mu prečítať všetky tri diely Pollyanny.
Ak by celý svet konal ako Pollyanna, zem by bola určite lepším miestom – plným vďaky, úsmevov a nádeje.
Iná autorka?
Pôvodná autorka E. H. Porterová už nestihla napísať, ako by pokračoval príbeh Pollyanny. Našťastie však vydavateľ Pollyanny našiel náhradnú autorku, ktorá sa tejto úlohy zhostila veľmi dobre. Musím povedať, že hoci nová autorka H. L. Smithová zvládla napísať vtipné a trefné situácie, v ktorých dokonale využila dobrotu hlavnej hrdinky, vnímam rozdiel. Porterová písala kratšie a jednoduchšie kapitoly, ktorým ľahko porozumejú aj tí najmenší. Tretí diel je už podľa môjho názoru trochu zložitejší. Som však veľmi rada, že sa vôbec našiel niekto, kto si trúfol napísať pokračovanie. Už teraz sa neviem dočkať ďalších dielov 🙂 .
Ukážka z knihy Pollyanna sa vydala
Pollyanna sa namiesto odpovede iba zapýrila.
Judithinu mrzutosť postupne vystriedal vlažný záujem. „Čo myslí tvojou hrou, Pollyanna?“
Gladys nedopriala Pollyanne čas, aby priateľke odpovedala, a sama sa ujala slova: „Aj vy ste si všimli, že je iná ako my, však?“
„Iná? No áno… asi áno.“
„Nerobí zo všetkého vedu, však? A nesťažuje sa, aký ma ťažký život a že je na tom horšie než ostatní, je tak? Ono je to tým, že už ako malá začala hrať jednu hru.“
Judith pozrela na Pollyannu, akoby očakávala, že všetko rázne poprie. Pollyanna sa však iba usmiala a Gladys ju netrpezlivo podpichla.
„Povedzte jej to. Porozprávajte jej o barličkách.“
„O barličkách?“ Judith sa zviezla do kresla. „O čom to prepánajána, hovorí, Pollyanna? Čo majú barličky spoločné s nejakou hrou?“
A tak Pollyanna už druhýkrát v priebehu polhodiny vyrozprávala príbeh o detskom sklamaní, ktoré sa vďaka slnečnému lúču optimizmu premenilo na akúsi prizmu, ktorá odvtedy maľuje jej nepríjemné životné zážitky dúhovými farbami.
Judith síce pozorne počúvala, ale v duchu si vravela, že jej problémy sa dosť líšia od problémov iných ľudí, čo u nej vôbec nebol nezvyčajný postoj. Keď Pollyanna dohovorila, chvíľku váhala a potom povedala: „V niektorých situáciách by to mohlo fungovať, ale nechápem, ako…“
Prajem vám príjemné a radostné chvíle s Pollyannou, vaše knihomoľky Anička a Veronika
SMITHOVÁ, Harriet Lummis. Pollyanna sa vydala. Kumran.sk Mäkká väzba. 2025. 272s. ISBN: 978+80-89993-99-4
Komentáre