Posledné týždne som nemala veľa času na písanie recenzií, no čítať sme ja ani moji drobci neprestali. Je to pre nás jeden z najlepších spôsobov, ako vypnúť. Pollyannin čestný dlh som čítala chlapcom pred spaním. Obzvlášť prvé dva diely o Pollyanne si chlapci, dievčatá aj ja veľmi užili. Povedala by som však, že každé ďalšie pokračovanie je o niečo zrelšie a hodí sa pre starších čitateľov.

Aj tentoraz sa drobci zasmiali, najmä pri scénach s Pollyanninými deťmi a šesťprstou mačkou. Myslím si však, že Pollyannin čestný dlh by som odporučila predovšetkým starším dievčatám a dospelým.

Pollyanna už nie je dieťa

Ako vždy, aj v tomto diele sa môžete tešiť na Pollyannine pozitívne pohľady na život. Tentoraz však rieši oveľa vážnejšie témy než v prvých knihách.

Nová susedka, ktorá sa prisťahovala do domu oproti, hneď po pár dňoch zachráni Pollyannino dieťa. Práve vtedy vzniká Pollyannin čestný dlh voči žene, ktorá je inak úplne uzavretá pred svetom. Keby to bol niekto iný ako Pollyanna, po prvých nevydarených pokusoch o zblíženie by to pravdepodobne vzdal. Ak ste však čítali niektoré z jej predchádzajúcich dobrodružstiev, viete, že u nej neúspech vyvolá presný opak – ešte väčšiu chuť nevzdať sa.

Hoci je Lorraine uväznená vo svojej minulosti a najradšej by už nikdy nevyšla z domu, nieto ešte komunikovala so susedmi, zhoda okolností a starostlivo premyslený Pollyannin plán začnú jej pohľad na život postupne meniť.

Veľmi sa mi páčilo, že Pollyanna už nepôsobí ako malé dievčatko. Je z nej žena, manželka a mama, no napriek tomu si zachovala svoju schopnosť vidieť v ľuďoch dobro. Tentoraz už nejde len o hru na radosť, ale aj o odpustenie, trpezlivosť a odvahu pomôcť človeku, ktorý o pomoc ani nestojí.

Kniha, ktorú sme nevedeli odložiť

Zo začiatku sa nám Pollyannin čestný dlh dal čítať po jednej či dvoch kapitolách. No čím viac dej naberal na obrátkach, tým bolo ťažšie prestať.

Podobne ako pri knihe Zelený smaragd som to nakoniec nevydržala a jedného pekného dňa som si ju potajomky dočítala sama v čakárni u lekára. Mimochodom, bolo to skvelé využitie času.

Malé skutky s veľkým významom

Myslím si, že veľa udalostí, ktoré sa v Pollyanninom čestnom dlhu odohrali, by sa nikdy nestalo, keby Pollyanna nebola taká všímavá k svojmu okoliu.

A to ma vedie k otázke: Všímam si ja dostatočne svoje okolie? Sú v mojom okolí ľudia, ktorým by moja malá či väčšia pomoc mohla zmeniť deň alebo dokonca život?

Nám sa niekedy drobný skutok môže zdať bezvýznamný, no pre druhého môže znamenať veľmi veľa. Môže mu ukázať, že vo svojej situácii nie je sám.

Tak čo, milí čitatelia? Máte okolo seba ľudí, ktorým by sa zišla malá či veľká „pollyannovská“ pomoc? Dokážete vyjsť zo svojej ulity a podať pomocnú ruku známym aj neznámym?

Budeme sa tešiť na ďalší diel

Som zvedavá, či a kedy vydavateľstvo vydá ďalšie pokračovanie Pollyanny. Mám pocit, že každá ďalšia kniha ma robí o niečo pozitívnejšou.

Rozhodne to nie je čítanie len pre deti – práve naopak. Celú sériu by som odporučila aj dospelým, obzvlášť tým, ktorí prežívajú náročnejšie obdobie alebo majú tendenciu vidieť svet skôr negatívne.

V našej rodinnej knižnici stále niektorý diel chýba, pretože o tieto knihy je neustále záujem. A vôbec sa tomu nečudujem. Pozitívny prístup, nádej a ochota pomáhať sú dnes niečím, čo tento svet veľmi potrebuje.

Ak ste doteraz váhali, dúfam, že už nebudete a doprajete si pár krásnych chvíľ s knihou Pollyannin čestný dlh.

Hoci mala Anička tento rok naozaj veľa povinností (keďže si spojila 8. a 9. ročník), predsa len si našla čas na čítanie. Piate pokračovanie Pollyanny si prečítala aj ona a pred odchodom na prázdniny napísala pár viet.

Aničkin pohľad

Tri nešťastné srdcia a jedno, ktoré si vždy nájde dôvod na radosť.

Pollyanna sa snaží pomôcť Lorraine vyjsť z jej smútku a dať šancu láske. Ukazuje, že fyzická ošklivosť ešte neznamená, že človek nie je hodný lásky. Ako matka ju vedie von z jej ulity a učí ju – aj nás –, že zlomené srdce môže byť začiatkom uzdravenia. Stačí veriť, nevzdávať sa a trpezlivo stáť pri človeku, ktorý to potrebuje.

Radosť dokáže meniť život. V prípade Lorraine však nebola tým hlavným impulzom radosť, ale utrpenie. Práve bolesť iného človeka ju prinútila vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a napokon našla to, po čom túžila – lásku a šťastie.

Kniha sa mi veľmi páčila, hoci by som jej dala iný názov, napríklad Pollyanna a zranené srdcia. Najviac sa mi páčili všetky kúsky, ktoré vyvádzali malí Pendletonovci.

Prajeme vám krásny čas s Pollyannou a jej rodinou. 🙂 Veríme, že sa čoskoro dočkáme ďalšieho pokračovania plného pozitívnych a inšpiratívnych príbehov tejto výnimočnej hrdinky.

Bibliografický odkaz

SMITHOVÁ, Harriet Lummis. Pollyannin čestný dlh. Kumran.sk Mäkká väzba. 2026. 288s. ISBN:978-80-8300-024-7

Ukážka z knihy Pollyannin čestný dlh

„V súťaži krásy by mi Jimmy bez váhania udelil prvú cenu, aj keby medzi súťažiacimi bola Mary Pickfordová, a myslel by to dokonale úprimne.“ Prehnane tajnostkársky sa naklonila k Lorraine: „Poviem vám niečo, čo vás prekvapí. Som veľmi rada, že nie som kráľovná krásy.“

Lorraine sa náhle rozosmiala. „Nič vtipnejšie som doteraz nepočula. Okrem toho, ak je toto dôvod na vďačnosť, potom máte na vďaku oveľa menej dôvodov než väčšina mojich známych.“

„Chápete, ako to myslím, však?“ Pollyanna bola taká sústredená, že tento kompliment úplne prehliadla. „Žena, ktorú milujú len pre jej krásu a nič iné, sa ráno takmer bojí pozrieť do zrkadla, pretože keď jej krása pominie, stratí aj všetko ostatné. Zato státisíce žien ako ja vedia, že nás milujú pre niečo, čo je nezávislé od nášho vzhľadu rovnako, ako sú naše telá nezávislé od oblečenia, ktoré nosíme. Netvrdím, že by som chcela mať vrásky alebo prísť o zuby skôr, než musím, ale Jimmy by ma preto neprestal milovať takisto, ako by ma neprestal milovať ani vtedy, keby som si obliekla šaty, ktoré mi nepristanú.“

Lorraine fascinovane hľadela na rozžiarenú tvár mladej ženy. „Je to také zvláštne!“ zvolala. „Niekedy, keď vás počú-vam, mám pocit, ako keby sme žili v dvoch rozdielnych svetoch.“

„Asi to tak bude. Veď každý žije vo svete, aký si sám vytvorí, nemyslíte?“

„Och!“ Lorraine sa na perách objavil nešťastný úsmev. „Takže mi chcete naznačiť, že za svoju chybu si môžem sama?“