Na knihu Odlúčení môžem povedať len samé superlatívy. Kniha je naozaj úžasná, napínavá, dynamická, strhujúca a ani vlastne neviem, ktoré z týchto slov ju viac vystihuje. Autorka píše naozaj skvelým spôsobom. Zaujala ma už po prvých riadkoch a nebola som schopná knihu viac odložiť. To, ako Lynn Austinová ukončuje kapitoly, je priam bravúrne. Myslela som, že po skvelých úvodných kapitolách prídu aj miesta, ktoré ma nebudú baviť. Ale musím povedať, že som tam žiadne nenašla. Jej štýl písania mi trochu pripomína spisovateľa Kena Folletta. Knižku som prečítala za jeden deň, hoci má 400 strán, no s radosťou by som prečítala aj viac. Veľmi dobre som si pri nej oddýchla.
„Najradšej by sa rozplakala a prosila otca, aby nešiel do vojny, no nechcela ho nahnevať. Ich vzájomná láska bola krehká ako pavučina a Ester si nikdy nebola istá, či má celú jeho pozornosť, nieto ešte náklonnosť.“
„Ester až stislo od paniky. Toto sa naozaj stane a ona nevie, ako to zastaviť. Nechcela, aby otec odišiel, a už vôbec nie, aby sa nudná Penny Goodrichová nasťahovala k nim domov namiesto mamy.“
Pochopia deti, prečo otec odišiel bojovať?
Zostanú už navždy odlúčené od otca?
Podarí sa im nadviazať vzťah s Penny a naučia sa jej dôverovať?
Myslím, že pre mnohých mužov bolo Eddieho rozhodnutie dobrovoľne vstúpiť do armády uprostred vojny pochopiteľné. Každý muž nosí v srdci potrebu ochraňovať a bojovať proti zlu, aby ochránil druhých. Otec dvoch polosirôt musel byť veľmi odvážny, keď sa rozhodol odísť, hoci vedel, že možno neprežije. Bola som prekvapená, ako dokázal svoje deti zveriť prakticky cudzej osobe. Ale mal šťastie, že natrafil práve na Penny. Práve preto, že Eddieho ľúbila, dokázala znášať ich nevôľu a detské maniere.
Veľmi sa mi páčilo, aké puto si vytvorili deti k susedovi Mendelovi, ktorý bol Žid. V štyridsiatych rokoch mali Židia v Amerike život pomerne ťažký. Niektorí dávali otvorene najavo, že im prekáža ich prítomnosť. Medzi pánom Mendelom a deťmi sa však vytvorilo silné puto a porozumenie. Boli si navzájom oporou určite aj preto, lebo pani Mendelová a ich mama zomreli pri tej istej autonehode. Napriek všetkým rozdielom stáli pri sebe v každej chvíli a pomáhali si, ako vedeli. Ich výnimočné priateľstvo je inšpiratívne.
V knihe Odlúčení ma oslovilo, ako sa prelína židovská viera s kresťanskou. Postavy mali síce odlišnú vieru, no všetci sa modlili a dúfali, že Boh zasiahne a zachráni ich príbuzných. Všetci si prešli skúškami viery a oddanosti Bohu. A hoci nerozumeli Božím zámerom, napokon sa im podriadili. Pri čítaní knihy ma oslovilo mnoho myšlienok, vyberám aspoň jednu „Pomaly zisťoval, že kráčať vo viere znamená opustiť životný štýl, v ktorom má všetko pod kontrolou, a byť ochotný vykročiť do neistoty s vierou, že má všetko pod kontrolou Pán.“
Posolstvo knihy vidím v tom, že nám chce ukázať, aké dôležité je veriť, že Pán má s nami určitý zámer. Aj keď Božím plánom často nerozumieme a zdajú sa nám ťažké. Boh je stále s nami, hoci ho nevidíme.
Komentáre