Lisa Wingeatová ma opäť nesklamala. Kniha Strážkyňa príbehov je veľmi napínavá. Autorka zaujímavo spojila dva príbehy do jednej knihy. Keď som sa po niekoľkých stranách začítala, už som knihu nechcela pustiť. K editorke Jen sa záhadne dostal dvadsať rokov starý rukopis. Nebol pri ňom žiadny sprievodný list, ani meno autora. Rukopis má len päťdesiat strán, ale zaujal ju natoľko, že sa Jen pustí po pátraní autora a zvyšku rukopisu. Príbeh Sarri a Randa sa jej zvláštnym spôsobom dotkol.

Jen Gibbsová začína pracovať pre známe vydavateľstvo Vida House. Chce sa ukázať v najlepšom svetle, ale ako naschvál sa jej to nedarí. Pri zhone a neistote, ktoré prežíva sa jej zrazu objaví na stole záhadný rukopis. Je očividné, že pochádza z Papierovej hory. Papierová hora je naozaj hora rukopisov, ktoré neboli vydané a sú veľmi staré. Jen vôbec netuší, kto jej mohol podstrčiť zožltnutý rukopis, ale vie, že musí riskovať a nájsť zvyšok. Jen zaujalo, že príbeh sa odohráva v srdci Modrých hôr. Tiež cíti nejaké spojenie medzi sebou a hlavnou hrdinkou Sarrou.

„Keď som prešla okolo zasadačky a Papierovej hory a zabočila k jej kancelárii, myslela som už iba na Strážkyňu príbehov a na to, ako veľmi ju chcem.“

Jen ide pátrať po Sarrinom príbehu, no zároveň vie, že je potrebné vrátiť sa domov. Podľa štýlu písania vie, že autorom je veľmi známy spisovateľ. Tuší však, že prehovoriť ho na spoluprácu bude veľmi náročné. O nič ľahší však nebude návrat domov. Jej rodina ju kontaktuje len vtedy, keď potrebuje. Zároveň na ňu tlačia, aby sa vzdala svojho nového života a natrvalo sa vrátila domov. Nikdy nebola spokojná so spôsobom života, ktorý vedie jej rodina. Práve preto pochovala spomienky na minulý život veľmi hlboko. Zvládne sa postaviť pred rodinu a tiež nájsť v Modrých horách autora záhadného rukopisu?

„Svedomie je silný a odhodlaný protivník. Vždy napadne najslabší článok tvojich argumentov.“

Musím sa priznať, že neobľubujem knihy, ktoré sú rozpoltené dvoma príbehmi. Aj knihu Strážkyňa príbehov som začala čítať s nedôverou, že by mohla byť niečim výnimočná. Musím však uznať, že prvý krát mi nevadilo, že kniha obsahuje dva príbehy. Oba boli veľmi napínavé a v napätí som očakávala, čo bude ďalej. Čo ma však nepotešilo je, že Sarrin príbeh nebol v knihe napísaný celý. Myslím, že to je jediné, čo knihe chýba.

Napínavosť knihy je najväčším plusom tejto knihy. Netušila som, ako budú oba príbehy pokračovať a bola som preto v neustálom napätí. Veľmi inšpiratívna bola postava Sarri. Sarra mala pevný charakter a láskavé srdce.Sarra je miešankou troch rás a takých ako ona všetci odsudzovali. Napriek tomu ako s ňou všetci zachádzali, zachovala si svoj charakter a svoju vieru.

„Všetci traja sa hádali v Sarrinom srdci, dokonca aj keď už boli v hrobe. Počula aginisin* hlas, že jej otec je naničhodník, deduškovo varovanie, že tomu mužovi nemožno dôverovať, a maminu  vieru, že má v sebe dobro, ktoré zatiaľ nevyšlo najavo.“

Je škoda, že aj my sami častokrát odsudzujeme to, čo nepoznáme. To, že niekto má inú farbu pleti, iné zvyky iné náboženstvo neznamená, že takýchto ľudí musíme zatratiť. Nad „inými“ ľuďmi sa vyvyšujeme a pritom vôbec netušíme, že môžu byť oveľa lepšími ľuďmi ako my sami. Niekedy sa dokonca pohoršíme nad tým, ako sa ich niektorí jednotlivci zastanú. Páčilo sa mi, že Rand ako jediný bráni Sarru aj za cenu vlastnej bezpečnosti. Možno preto, že bol kazateľ alebo jednoducho človek, ktorý sa dokáže postaviť za správnu vec.

„Človek, ktorý sa nepostaví za správnu vec, zomrie skôr, než vôbec dôjde k jeho smrti.“

Kniha ma zaujala a určite si ju prečítam znovu. Bol to príjemný oddych a opäť niečo výnimočné na čítanie. Páčilo by sa mi nejaké pokračovanie, prípadne rozšírenie príbehu o Sarre a Randovi. Lisa Wingateová by určíte zvládla napísať ich príbeh so skvelým posolstvom a myšlienkami.

WINGATEOVÁ, Lisa. Strážkyňa príbehov. i527.net, 2016, 320 s. ISBN 9788089822058.

Vysvetlivky:
*aginisi – stará mama v jazyku Melungeonov