Je jednoznačné, že dnes žijeme úplne inak ako pred dvadsiatimi rokmi. V súčasnosti ide vývoj nových technológií niekedy až míľovými krokmi. Súčasný svet žije displejmi. Televízory, mobily, počítače, digitálne billboardy,…sú všade, nevyhneme sa im. Áno, mnoho vecí nám uľahčujú, no zamysleli ste sa nad tým o koľko času nás denne pripravia? Uvedomujete si, že čas, ktorý momentálne venujete nejakému z displejov si ukracujete inde? Je to len čas, čo strácame? Aké dôležité je skrotiť displeje pre vás a vaše deti sa dozviete v knihe Krotitelia displejov od Slávky Kubíkovej autorky bestselleru Klub nerozbitných detí. 

To, že neustále používanie displejov, nie je dobré pre naše deti sme sa dočítali už v predošlej knihe. Autorka však urobila veľmi dobre keď sa rozhodla viac venovať tejto tématike a venovať jej celú knihu. S displejmi totižto žijeme každý deň, neustále. Všetci to poznáme: budík, čítanie e-novín, skontrolovanie správ a lajkov na fb, e-bankovníctvo, maily…. všetko ide cez náš smartphone, popri tom si niekedy dokonca zapneme ešte aj televízor, aby sme aj tam niečo neprepásli. Hoci nám táto malá vecička mnohé uľahčuje, oberá nás o more času. Ako sme trávili čas predtým ako sme vlastnili Smartphone? Pamätáte si to ešte vôbec? Dokázali by ste sa ho vzdať? A nielen jeho, ale aj iných displejov? Ako vplývajú displeje na naše deti a tiež na výchovu?

„Najprv zrelosť v realite, potom poklady digitálneho sveta.“

Pre pár mesiacmi, približne vtedy keď som čítala Klub nerozbitných detí za mnou prišla moja vtedy 5-ročná dcéra Miška a ukázala mi akú úžasnú vec si postavila z lega. „Mami pozri aj ja mám telefón ako ty.“ Super pochválila som ju aká je šikovná a nechala som ju hrať sa s ním. A práve vtedy som si všimla niečo zaujímavé a pre mňa zahanbujúce, telefón si brala úplne všade. Pri jedle ho mala položený pred tanierom, samozrejme, že nový kamoš s ňou išiel aj na wc a všade kde sa pohla. Po celom dni s „lego telefónom“ som si ju zavolala a vysvetlila som jej, že nie je správne brať ho všade a že ja si na to budem dávať pozor. Bol to síce len „lego telefón“, no dal mi obrovskú lekciu. Zažili ste niečo podobné?

„Na dobrý vzťah s deťmi treba bezodný sud trpezlivosti, na pekné manželstvo dva. Na to, aby sme sa nerozhadáli so susedmi, zas bezodnú fľašu slivovice, ktorú s nimi pravidelne popíjame. A keďže bezodné sudy a fľaše sa nedajú zohnať ani cez Aliexpress z Číny, vzťahy škrípu.“

Myslím, že autorka vymyslela naozaj skvelý názov, pretože v súčasnej dobe, keď sa pred displejmi nemôžeme skryť, musíme sa naučiť s nimi správne žiť a skrotiť ich, aby boli našimi pomocníkmi nie ničiteľmi. Displeje nás totižto môžu pomaličky postupne ovládnuť ako akákoľvek iná závislosť a nielen nás, ale aj naše deti. My aj naše deti im totižto dávame to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Nie je to, len stratený čas, o ktorý prichádzame. Strácame svoje koníčky. Strácame skutočné vzťahy, ktoré nahrádzame za online vzťahy. Strácame pohyb. Strácame vnímavosť. Strácame tvorivosť. Strácame omnoho, omnoho viac!

„V stretnutí zoči-voči je zvláštna sila, ktorá sa nedá nijako sprostredkovať elektronicky, a to aj vtedy nie, keď by sa na kolomaž spolu s behaviorálnymi psychológmi rozliali aj všetci vývojári aplikácií. Tá sila spočíva v tomto: keď druhého človeka pozveme, aby v našej prítomnosti existoval, taký aký je – needitovaný, ozajstný, aj so svojimi chybami – vzniká medzi ľuďmi skutočná blízkosť. Prepojenie, ktorá má moc človeka rozžiariť aj vyliečiť.“

Poznáte ten pocit keď ste s niekým na schôdzke a ten je s vami len tak na pol oka, pretože striedavo či neustále kontroluje, čo je nové na webe, fb,…? Cítite sa sa vtedy príjemne? Robíte to aj vy? Robíte to aj vašim deťom? Čo to v nich/nás vyvoláva? Mení to vzťahy. Jednoznačne. Je to smutné. Vec, ktorá malá pomôcť prekonať napríklad vzdialenosť, aby sme sa s niekým spojili, nesprávnym spôsobom môže vytvoriť nové a väčšie bariéry.

„Digitálna komunikácia nielenže nerobí to, čo komunikácia robiť má (budovať medziľudské vzťahy). Digitálna komunikácia robí často presný opak. Vzťahy priamo ničí a s nimi ničí ľudí.“

Slávka Kubíková rozdelila knihu Krotitelia displejov na tri časti. Cieľom prvej a druhej časti je vysvetliť, že technológie, ktoré nám majú mnohé uľahčiť, v sebe skrývajú aj nebezpečenstvá, ktoré si mnohí vôbec neuvedomujú. Skryté nebezpečenstvá ohrozujú nielen vaše deti, ale aj vás. Preto, ak sa rozhodnete po prečítaní knihy zaviesť určité zmeny nezabudnite, že pre deti je dôležitý najmä váš príklad. V tretej časti nájdete nielen mnohé praktické rady ako si s displejmi poradiť, ale aj také, ktoré môžu pomôcť pri zlepšovaní vašich vzťahov s deťmi a tiež pri výchove. Táto kniha je písaná veľmi príjemným štýlom, takže som stránky až prirýchlo „hltala“. Zároveň ma veľmi obohatila a inšpirovala. Fakty, ktoré autorka predostiera majú hlavu a pätu a pochopí ich aj laik. Rozhovory s odborníkmi knihe pridávajú na hodnote a myslím, že aj vďaka nim sa mnohí začnú o túto tému viac zaujímať. Je určená hlavne pre rodičov, no myslím, že by si ju mal prečítať každý. Možno si potom skôr uvedomíme, že aj nás už výrazne ovplyvňujú súčasné technológie. Je veľmi dôležité šíriť osvetu o tom, aký veľký vplyv majú displeje a nové technológie.

Verím, že kniha Krotitelia displejov a jej podobné, pozitívne ovplyvnia budúcnosť toho, ako budeme nakladať so svojim časom a tiež toho, čo odovzdáme našim deťom.

Recenzia na túto knihu sa mi písala ľahko a zároveň ťažko. Ľahko preto, lebo sa o nej dá povedať naozaj veľa pozitívnych vecí a ťažko preto, že mám pocit, že som tak či tak úplne nevystihla jej jedinečnosť a dôležitosť. Najlepšie bude ak si o nej urobíte záver sami a prečítate si ju celú 🙂 vrelo vám ju odporúčam 🙂 Objednať si ju môže na kumran.sk

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.

KUBÍKOVÁ, Slávka. Krotitelia displejov. Prvé vydanie. Denník postoj. Tvrdá väzba. 308s. 2019. ISBN: 978-80-89994-13-7