Príbeh priateľstva Karola Wojtylu a rodiny Pótawskej

Kniha Príbeh priateľstva je  veľkým svedectvom Wandy Póltawskej. Na začiatku knihy Wanda rozpráva o sebe a o pobyte v koncentračnom tábore. Postupne opisuje, ako Boh viedol jej kroky a tiež to, ako sa spoznala s Karolom Wojtylom. Veľmi ma oslovilo, aký súrodenecký vzťah si vytvorili s Karolom Wojtylom. Ich príbeh priateľstva pokračoval a zároveň sa prehlboval, hoci boli od seba často krát veľmi vzdialení. Napriek tomu boli spojení listami a najmä modlitbou. Obaja prežívali ťažké obdobia, no aj v ťažkých životných situáciách si boli navzájom oporou.

„Viem, že táto slabosť si vyžaduje, aby som sa naďalej odovzdávala do Božích rúk, aby som sa odovzdávala až do konca, až za hranicu ľudských možností. Celý deň sa modlím k Bohu, ktorý je nado mnou, a úpenlivo ho prosím, aby sa ku mne sklonil, aby sa sklonil k mojej ľudskej biede.“

Karol sa veľmi staral o stav Wandinej duše. Niekoľko rokov si robili spoločné duchovné cvičenia na vandrovačke a stanovačke v prírode. Takmer každý deň spolu putovali, rozprávali sa o Bohu, slávili svätú omšu a čítali podnetné knihy. Niekedy len obdivovali veľké Pánove diela.

„Duša dozrieva v milosti, ktorá presahuje ľudské očakávania a poučuje človeka o veciach, ktoré sa mu dovtedy zdali nemožné.“

Po zvyšok roka jej posielal na každý deň rôzne vety, nad ktorými mala rozmýšľať a zapisovať svoje úvahy o danej téme. Wanda mu potom spätne posielala svoje odpovede, ktoré si Ján Pavol II prečítal. Písomne je vysvetlil, čo pochopila nesprávne, prípadne potvrdil správne tvrdenia a závery. Bol jej skvelým duchovným vodcom.

„Možno by bolo dobré založiť inštitút „čistých manželských párov“, ktoré by okrem manželskej prísahy zložili dodatočný, hlbšie chápaný sľub čistoty. Takíto manželia by možno ochotnejšie slúžili tejto veľkej veci. Je lepšie, ak ich bude desať, ale nech je jasné, že sú pripravení slúžiť!“

Wanda s rodinou sa snažili v rámci možností, navštevovať Jána Pavla II, aby spolu trávili rodinné chvíle. A pokiaľ sa im podarilo tak si spolu čítavali a viedli podnetné diskusie ako v Zakopanom a na svojich vandrovačkách.

„Zázrak priateľstva presahuje priestor. S druhým človekom sa dá dohovoriť bez slov, bez pohľadu, a napriek tomu sa priatelia dokážu plne pochopiť!“

Knihu Príbeh priateľstva som čítala niekoľko mesiacov, pretože  má necelých 600 strán. Rozsah by nebol taký problém, skôr to, že keď som si chcela vychutnať krásne myšlienky v knihe musela som ju čítať po častiach. Veru som mala o čom rozmýšľať celé dni. Niekedy som sa tiež snažila ako Wanda rozjímať nad zdanlivo jednoduchými vetami, ktoré jej zadal Karol Wojtyla. Osobne by sa mi páčilo, keby kniha bola rozdelená na viac častí. Cez niektoré som sa musela prehrýzť, aby som sa dostala k tým podnetnejším. Niektoré zdĺhavé opisy ma trochu nudili. Hlavne posledná časť knihy „Návraty“ mi nedali až tak veľa ako zvyšok knihy.

Na živote Wandy Póltawskej ma prekvapovalo s akou silou sa snažila vykonávať dielo, ktoré jej Boh dal. Hoci sa mnoho krát stretla s neochotou od ľudí či kňazov, nevzdala sa. Často krát sa jej pýtali, čo z toho má. Alebo ešte častejšie: „Čo z toho budeme mať my? Oplatí sa nám to?“ A keď im povedala, že nič, že je to pre dobro druhých, nepomohli jej. To, že jej dielo je dôležité a potrebné, jej stále viac a viac opakoval Ján Pavol II. Neustále sa modlil za ňu aj za toto veľké dielo.

PÓLTAWSKA, Wanda. Príbeh priateľstva. SALI-FOTO, 2011. ISBN 9788097064433.