John Mark Comer zase raz svojou knihou vniesol pokoj do môjho života. Samozrejme, že už nežijem tak veľmi uponáhľane ako som žila predtým než som prečítala Neúprosné nie zhonu. No sem tam sa ešte pozabudnem a úplne zbytočne sa ženiem za čím netreba. Nejde o to, že by som som sa nevedela tak často ovládnuť v nejakých nerestiach. Skôr sa mi ešte stále sem tam stane, že si toho na seba príliš veľa naložím. A potom začne „padať domino“… Priveľa povinnosti, priveľa únavy, nižšia trpezlivosť s deťmi, viac kriku, menej porozumenia. Niekedy si až na konci, keď všetko padá uvedomím, že za toto ani ten najlepší úmysel nestojí… Takto sa Ježišov učeník predsa nemôže správať. A ako teda? Tak to sa dozviete v knihe Praktizovanie cesty!

Ak ste ešte nečítali knihu Neúprosné nie zhonu, myslím si, že by ste sa mali jednoznačne vrátiť k nej. Pretože až po tom, čo zo svojho života vylúčite veci, ktoré veľmi detailne spísal J. M. Comer, sa môžete pustiť do hĺbky. Spomínaná kniha ma ovplyvnila v mnohých oblastiach života tak, ako žiadna iná pred ňou. Za zmienenie stoja napríklad nákupy. Sem tam aj ja skĺznem k hľadaniu nekonečných veci, ktoré „potrebujem“ a veľmi by sa mi „zišli“ a samozrejme na internete je až príliš veľa krásnych a niekedy aj lacných lákadiel. Už to však robím inak. Hoci si veci dám do košíka, nekliknem hneď odoslať, nechám tomu pár dní. Premyslím to a nechám to vyzrieť… A často krát sa stane, že som to nakoniec ani tak veľmi nepotrebovala. Alebo to nakoniec stihli vypredať 🙂 . Takže vlastne nakoniec to asi nebolo asi tak životne dôležité. A takýchto praktických príkladov by som vedela uviesť viacero.

A konečne ku knihe Praktizovanie cesty…

Bola som prekvapená, že knižné pokračovanie Praktizovanie cesty sa číta s akousi väčšou ľahkosťou. Pri čítaní prvého dielu som niektoré stránky musela predychávať. Pretože ak mám pravdu povedať, sem tam som sa cítila tak, akoby mi dal niekto duchovnú facku. Niežeby som si ju nezaslúžila… Teraz som však v nemom úžasne a začínam si čoraz viac uvedomovať, aké ja to mám vlastne šťastie. Veď Boh si aj mňa vybral za učeníka! To je obrovská vec! Škoda, že si ju nie vždy uvedomujem… Veď predsa on kráča tou najlepšou cestou hodnou nasledovania. Keby prišla za mnou úžasná maliarka a povedala mi, že ma chce učiť ako na to, asi by som padla na zadok a neváhala by som. A Ježiš predsa už veľmi dávno túži, aby som bola jeho učňom…

A presne to je cieľom tejto knihy, ukázať vám ako Ježiša nasledovať. Praktizovanie cesty je akýmsi návodom, vďaka ktorému sa vám podarí lepšie kráčať v Ježišových šľapajach (ak sa budete držať jeho rád). Ukáže vám tri ciele, ktoré vám to celé pomôžu lepšie pochopiť:

• Cieľ č. 1: Byť s Ježišom
• Cieľ č. 2. Stať sa mu podobným
• Cieľ č. 3. Konať ako on

„To znamená, že Bohu, ktorý sa na nás pozerá s láskou, máme o sebe odhaliť úplne všetko. Jedine vtedy, keď pred Bohom, druhými a sami pred sebou úprimne vyznáme, ako sme zlyhali v láske, vstúpime do transformačného procesu, na ktorého konci budeme druhých viac milovať. Inak povedané, ak sa budeme skrývať, neuzdravíme sa.“

Prekvapenia pri čítaní…alebo opäť ku mne Boh hovorí?

Náš najstarší syn je v nevyspytateľnom a búrlivom období puberty. Má štrnásť, takže viete, čo tým asi myslím… Už automaticky sa mu nepáči nič, čo mu navrhnem, navarím,… Výnimočne nielen ja, ale aj manžel sme navrhli, že pôjdeme spoločne ako rodina na adoráciu. Mali sme všetci čas hoci to bolo uprostred týždňa, no samozrejme on hľadal milión výhovoriek. Napriek zdráhaniu bol asi desať minút, ktoré ako sa povedal, vôbec nevyužil na modlitbu. Vraj sa len hral s tým, čo bolo po ruke. „Tak na čo to bolo celé dobré?!“ – hromžil. No manžel mu odpovedal úplne s pokojom, že aj keď len chodí po vonku a nič nerobí slnko ho predsa aj tak opáli (prekvapený výraz a dáka tá poznámka…). Desať minút pred týmto rozhovorom som akurát v knihe Praktizovanie cesty čítala, že niekedy stačí byť len v Ježišovej prítomnosti. Danú časť som mu prečítala a potom už len stratil reč.

Takto, ale aj inak vo chvíľach keď som to potrebovala, ku mne opäť Boh prehováral počas čítania knihy. Hoci sa mi to stáva často, vždy z toho ostávam v nemom úžase…

„Spolupracujte teda so svojou osobnosťou, nie proti nej; prispôsobte jej svoj modlitbový štýl a berte do úvahy aj životnú etapu, v ktorej sa nachádzate. Nájdite si svoje miesto „v skrytosti“ a trávte tam čo najviac času. Určite si to ako prioritu. Zamilujte si tento čas, zamilujte sa do Boha. Bez modlitby v tichu váš život s Bohom odumrie; vďaka nej však okúsite najväčšiu životnú radosť: dôverné priateľstvo s Ježišom.„

Citát, ktorý ste práve čítali, ma opäť upokojil. Často krát som bola zo seba sklamaná ako nestíham takú či onakú modlitbu a novénu, čo som sa už chcela niekedy pomodliť a nič z toho. Teraz však ešte stále pri malom dieťati a popri ďalších štyroch a domácnosti, málo kedy viem ako sa vyvinie deň. Takmer nikdy nestihnem to, čo som si naplánovala. Nielen, čo sa týka duchovných, ale aj praktických cieľov. Teraz však viem, že je potrebné využiť akékoľvek príležitosti k modlitbe, alebo proste k prostej prítomnosti s Bohom. Či už šúpem zemiaky, kŕmim dieťa, som na prechádzke, nemôžem v noci spať alebo nemám, čo na robote (to sa deje naozaj veľmi výnimočne). Všade tam je so mnou Ježiš. Viem mu len strelnou modlitbou odovzdať výchovu, ktorú nie vždy zvládam. Viem v pokoji na prechádzke či turistike v Tatrách pomodliť novénu a popri tom žasnúť, čo všetko a ako úžasne stvoril.

Áno najviac sa mi páči modlitba prostredníctvom chválových piesni pri eucharistii či adorácia úplne bez slov. No aktuálne sa to nie vždy dá. A keď náhodou takáto príležitosť príde, o to viac si ju vážim a užívam si ju oveľa viac ako čokoľvek iné na svete.

„Nikoho nemôžeme nútiť, aby sa stal Ježišovým učeníkom, a ani by sme to nemali robiť. Ponúknime však priestor, kde k takejto zmene môže dôjsť, aj keď pomaly a po dlhom čase. Aktívne vyhľadávajme osamelých, nováčikov, neistých, chudobných, prisťahovalcov alebo utečencov tých, ktorí nemajú rodinu ani domov – a prijmime ich do spoločenstva lásky.„

Niečo na záver…

Vôbec nezáleží akým spôsobom chcete tráviť svoj čas s Ježišom, dôležité je, aby ste ho s ním trávili!

Keď s ním budete tráviť pravidelne čas určite vás to ovplyvní. Predsa keď s niekým žijete postupne sa na vás z neho niečo „nalepí“. Nielen, že je možné, že sa mu zrejem začnete podobať, je možné, že zrazu, začnete konať podobne ako on!

V knihe Praktizovanie cesty toho samozrejme nájdete o mnoho viac a podobne ako pri prvom diely aj tu nájde prílohu. Tento krát to je Životná regula.

„Zmena však je možná. Môžete rásť, oslobodiť sa a nájsť uzdravenie.
Alebo ako by povedal Ježiš, môžete byť spasení.“

Prajem vám príjemné čítanie a hojné požehnanie a pokoj

Vaša knihomoľka

COMER, John Mark. Praktizovanie cesty. kumran.sk 2024. 256s. Mäkká väzba. ISBN: 978-89993-97-0

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com