Gregor Moch si povolanie kata nevybral. Vychádzalo z dedičnej povinnosti po otcovi. Jedného dňa sa dozvedel, že obvinili z bosorátctva krásnu Alžbetu Klásikovú. Tak sa rozhodol, že si ju vypýta za ženu a zachráni pre seba. Pred plameňmi sa mu ju podarilo ochrániť len pomocou hrozby, že vyzradí tajnosti žalára.

„Po ničom netúžiš viac než po Božej milosti. Aby sa otvorilo nebo a sňalo z teba hriechy. Ale kým ty nepreukážeš svoju milosť blížnemu, nedočkáš sa milosti od Boha, ktorou zahŕňa svoje deti.“

Gregor bol aj kováč a ránhojič. A tak keď po mučení a odsúdení dostal Alžbetu pod svoju strechu, staral sa o ňu sám. Stará Klásiková by radšej dcéru videla horieť v plameňoch ako s katom. Keď sa Alžbeta prebrala, Gregor jej vysvetlil situáciu. Keďže sa jej všetci zriekli, nemala na výber. Ostala teda pri ňom a neušla ako ju po čase navádzala matka. Pri Gregorovi aspoň vedela na čom je.

„Čoho sme sa to na nej dopustili“ aj jeho, Mocha, mi je ľúto. Ani nevedel, ako sa stal katom, a my sme ho nechali, nech sa miesi vo svojom nešťastí. Neukázali sme mu ani kúsok dobrej tváre, naopak, len sme ho svojou odmietavosťou čoraz väčšmi zatláčali do toho bahna, v ktorom teraz žije. Už si zaslúžil, aby od života uvidel aj krajšiu stranu. A skrze tvoju Alžbetu uvidel tú najkrajšiu.“

Ku Gregorovi chodilo mnoho ľudí, aby im pomáhal so zraneniami, s ktorými si nik nevedel rady. No teraz, keď mal v dome Alžbetu – bosorku, sa im ešte viac nepáčilo ísť ku katovi pre pomoc. Práve pri pomoci druhým Alžbeta pochopila, že Gregor vôbec nie je bezcitný človek a napokon sa do neho zaľúbila.

„Bolo by pochabé žiadať o milosť ľudí, keď cítim, že som v srdci obdarená Božou milosťou. Tá bude so mnou vždy, nech sa stane čokoľvek.“

Dokáže Gregor po zachránení Alžbety robiť prácu kata?
Zničí Gregorova práca ich začínajúcu lásku?
Vstúpi do ich života Božia milosť?

Historický príbeh Milosť pre Gregora Mocha zo stredovekého Slovenska ma veľmi zaujal. Hneď po pár stranách som sa ponorila do deja, vďaka šikovnosti autorky. Väčšinou v každej knihe nájdem nejaké zápory, ale pani Mišíková ju napísala tak, že pre mňa osobne je bezchybná.

Na začiatku ma prekvapilo to, ako ľahko mohli ženu obviniť z bosorátstva. Len na základe pár nepravdivých slov, vyslovených zo žiarlivosti a tiež to, ako rýchlo takéto ženy všetci odvrhli. Dokonca aj rodina sa ich zriekla. Alžbeta Klasiková mala šťastie, keď si ju vypýtal Gregor Moch pre seba, no v skutočnosti zachránených žien pred ohňom bolo veľmi málo. Alžbetino srdce je obdivuhodné, pretože po čase odpustila, nielen tým čo ju odsúdili, ale aj tým, čo sa jej zriekli.

Gregor Moch si nemohol sám vybrať čím bude, o to viac sily a odvahy musel preukázať. Človek musí v sebe zrejme úplne stratiť cit, aby dokázal vziať život a veľmi si to nepripúšťať. S odsúdenými nenaviazať žiaden kontakt, lebo by to nezvládol. Obdivujem silu Gregora, ktorému nezatvrdlo úplne srdce a mal ešte túžbu riskovať kvôli sebe a Alžbete. Aké to však musel mať ťažké keď, ju zachránil a mal znova vykonávať svoju prácu, si nechcem radšej ani predstavovať. Veď potom, ako mu ožilo srdce, sa mu  ťažko bralo niekomu život.

Nenechávam si doma všetky knihy no táto si našla stále miesto v mojej knižnici, pretože si ju rada opäť prečítam.

MIŠÍKOVÁ, Ľubica. Milosť pre Gregora Mocha. Prvé vydanie. Slovenský spisovateľ, 2012. ISBN 9788022016797.