Tandi s deťmi si prenajala domček na ostrove od starej pani Ioly Anne Pooleyovej, keď potrebovala ujsť pred svetom. Po čase im dochádzali peniaze a uvedomila si, že už nemajú na nájomné. Rozhodla sa teda ísť za pani Pooleyovu a nejako sa dohodnúť. Našla ju však mŕtvu. Tandi mala dcéru Zoey a syna Džejtího. Po príchode na ostrov sa o deti len málo zaujímala a tak často krát ani netušila, čo deti vo voľnom čase robia. Bola rada, že sa im podarilo odísť a ukryť sa. Ostatné ju nezaujímalo.

„Snažila som sa netváriť prekvapene. Počas prvých týždňov nášho pobytu na ostrove mi bolo tak zle, že som ani nevnímala, čo deti robia. Vysadenie silných liekov proti bolesti je zdĺhavý proces. Odkedy som spoznala Rossa, väčšinu času popoludní som trávila s ním alebo hľadaním zamestnania, preto som ani netušila, kedy by mal Džejtí chodievať zo školy.“

Tandi začala strácať nádej, keď jej zrazu ponúkli, že môže poupratovať viktoriánsku vilu pani Poolyovej a tak si zarobiť na nájom domčeka, kým ju predajú. Pri upratovaní našla osemdesiat jeden schránok, v ktorých boli Ioliné listy s jej životným príbehom. Tieto listy Iola adresovala Bohu svoju nebeskému otcovi.

„Iolin list sa toho dievčatka môjho srdca dotkol tak, ako nič iné predtým. Zrazu som v mysli začala spriadať sieť, ktorá prepájala Iolin a môj príbeh. Myšlienky mi na vrtkých pavúčích nôžkach pobehovali po hodvábnych nitkách a vytvárali zložité vzory.“

Dievčatko na cudzom mieste bez akejkoľvek pomoci. Vystrašené. Sklamané,pretože každé zistilo, že Boh jeho modlitbu znovu nevyslyšal…

Tandi sa od listov niekedy až nedokázala odtrhnúť, dokonca si ich chodila čítať v noci, aby cez deň viac pracovala a menej čítala. Listy jej každý deň odkrývali veľa o Iole. O jej živote, o jej nezištnej pomoci ľuďom, o jej vzťahu k Bohu. Aj vďaka tomu sa opäť začala viac zaujímať o deti a ich problémy. Postavila sa konečne svojim problémom čelom. Už viac nechcela zatvárať pred všetkým oči a dávať si lieky. Niekedy ju však ešte desili spomienky na minulosť.

 

 „Listy boli Iolinými modlitbami, jej osobnými myšlienkami. Preto ich nikdy neposlala. Ich adresát sa nenachádzal tu na zemi, ale v nebi. Nebol ním jej biologický otec, ale Boh.“

Dobehne Tandi minulosť a zničí všetko čo si vybudovala?
Nájde opäť harmonický vzťah s deťmi?
Pochopí význam kríža vo svojom živote?
Nájde svoje životné povolanie, ktoré ju a deti nielen uživí, ale aj naplní jej vnútro?

Prepojenie príbehov Ioly a Tandi je krásne spracované. Jeden príbeh výborné dopĺňa druhý. Je veľmi inšpirujúce, ako staré listy ovplyvnili Tandin život k lepšiemu.Táto kniha je krásnou ukážkou toho, aká krásne bezprostredná by mala byť modlitba s Bohom. Ja sama mám niekedy problém modliť sa pravidelne nejaké zdĺhavé modlitby. Myslím, že Iolin spôsob rozhovoru s nebeským otcom bol prirodzenejší. Jej zápisky, často-krát denné, hoci boli len útržkovitými zápismi zo všedných dní, sú oveľa úprimnejšie.

WINGATEOVÁ, Lisa. Listy do neba. Prvé vydanie. i527.net, 2014. ISBN 9788097144869.