Veľmi rada čítam romány o druhej svetovej vojne. Či už ide o životopisy alebo o tie, ktorých príbeh je vymyslený a zasadený do tejto doby, vždy majú v sebe obrovskú hĺbku. Román Útočiště je skutočným príbehom Corrie ten Boom a jej rodiny. Vďaka tejto rodine fungovala v Holandsku úžasná sieť ľudí, ktorí pomáhali židom a každému, kto potreboval utiecť. Napriek tomu, že životopisy bývajú zväčša nudné, táto kniha taká rozhodne nie je! Príbeh Útočiště je písaný veľmi pútavo, ba priam až dobrodružne a tak sa mi stránky otáčali s veľkou ľahkosťou.

Celá rodina Ten Boomových bola veľmi obdivuhodná. Corriin otec Casper bol skvelým hodinárom, ktorý mal vo veľkej úcte Bibliu. Každodenné rozoberanie svätého písma duchovne posúvalo celú rodinu. Aj Corriina maminka bola skvelá žena, ktorá sa veľmi zaujímala o druhých. Nestarala sa len o potreby svojej rodiny, ale aj o potreby ľudí zo širokého okolia. Dokonca aj vtedy, keď zostala na lôžku. Niet sa preto, čo čudovať, že deti takýchto výnimočných manželov sa vydali na podobnú cestu.

Ten Boomovci mali viacero detí, no len štyri z nich sa dožili dospelosti. Corrie a Betsie sa nevydali a tak zostali v rodičovskom dome. No ich život nikdy nebol prázdny či nenaplnený. Svoj život odovzdali Bohu a vďaka tomu konali obrovské dobrá nielen v Holandsku keď prišlo k najhoršiemu, ale aj v koncentračnom tábore kam sa neskôr dostali.

Čo mi kniha dala…

Hoci viacero členov rodiny ten Boomových bolo obdivuhodných, najviac si ma získali sestry Betsie a Corrie. Betsie sa stala pre mňa obrovským vzorom v modlitbe. Táto žena sa modlila za mnohé veci. Často krát ďakovala Bohu za obyčajné veci, či také na ktoré by ostatní skôr nadávali, alebo by si aspoň pofrflali. Mne by rozhodne za ne nenapadlo ďakovať. Betsie ďakovala Bohu za blchy alebo vši, keď sa ocitli v koncentračnom tábore. Nečudovala som sa len ja, ale aj Corrie, ako môže jej sestra za niečo takého ďakovať. No ako som sa dočítala ďalej aj tieto malé zvieratká boli potrebné pre misiu, ktorú mali sestry ten Boomové v tábore. Svojimi modlitbami a chválami Bohu mi pripomenula knižnú hrdinku Pollyannu. Aj tá dokázala nájsť aj v najťažších chvíľach života dôvody na vďaku a radosť.

Corrie bola oproti svojej sestre viac praktická. Mala v sebe obrovskú odvahu a vieru, vďaka ktorým vykonala obrovské veci. Keď som čítala o jej živote, pomyslela som si, že hoci aj ja sa snažím pomáhať druhým, po tom čo som čítala o Corrie viem, že sa mám ešte kde posúvať. Vždy otvorené dvere a srdce dokorán komukoľvek. Vždy schopnosť podeliť sa o všetko, či už je to jedlo, oblečenie, posteľ,…Obetovať svoj život za druhých. Dokázala by som to aj ja? Asi skôr nie.

Keď si prečítate Corriin príbeh, nedozviete sa len životopis jej rodiny a nejaké historické fakty. Naučíte sa ako lepšie zvládať oddelenie od najbližších, ako si vystačiť s málom, ako odpúšťať nepriateľom, ako Boh môže použiť vašu slabosť, ako čeliť smrti a mnohému ďalšiemu.

Ešte raz vám vrelo odporúčam knihu Útočiště, vďaka ktorému možno aj uveríte, že aj jednotlivci dokážu zmeniť svet. Urobiť ho lepším, aj v tých najťažších chvíľach. Prajem príjemné čítanie.

Ukážka z knihy Útočiště

Rabin patřil mezi první, kteří z Haarlemu zmizeli.

V životě nastanou okamžiky, které nejsou na první pohled příliš vý znamné. Sotva vnímáme, že se najednou všechno obrací naruby.

Stále častěji zatýkali Židy přímo na ulici. Začala jsem osobné chodit za našimi židovskými zákazníky a doručovat jim věci, aby nemuseli podnikat riskantní cestu do centra města. Jednou večer na jaře roku 1942 jsem se tak dostala do domu jistého lékaře a jeho ženy. Jednalo se o velmi starou holandskou rodinu; obrazy, které pokrývaly stěny, by mohly být učebnici holandských dějin.

Jmenovali se Heemstrovi, mluvili jsme o obvyklých věcech. Kdykoli se tehdy sešla skupina lidí, diskutovalo se o přídělech, zprávách z Anglie a podobně. Do toho se ze schodiště ozval dětský hlásek:

„Tatinku, nepřikryl jsi nás.“

Doktor Heemstra se okamžitě zvedl, omluvil se a zmizel nahoře. Za chvíli už bylo jasné, že se nahoře hraje na schovávanou, děti se pronikavě smály.

To bylo všechno. Nic zvláštního. Paní Heemstra nepřerušila svůj výklad receptu, jak vylepšit čaj z přídělu růžovými lístky. A najednou jsem si uvědomila, že jsem od počátku okupace svazována ohromnou tíhou, jejíž moc jako by náhle byla zlomena. Tato rodina mohla kdykoliv zmi- zet. Stačí jedna nezvaná návštěva. Tyto děti, otec s matkou – všichni by museli nastoupit do nákladního auta.

Doktor Heemstra se vrátil zpět a zapojil se do našeho rozhovoru. Mluvil, zatímco jsem skrytě hledala slova k modlitbè:

„Pane Ježíši, nabízím se pro tvůj lid. K tomu, k čemu mě budeš potřebovat. Kdekoli a kdykoliv.“

Prajem príjemné čítanie, vaša knihomoľka

TEN BOOM, Corrie. Útočiště. didasko.cz Tvrdá väzba. 278s. ISBN: 978-80-87587-79-9