Prvé vydanie románu Pollyanna bolo už v roku 1913. Niet sa teda, čo čudovať, že som sa o tejto knihe doteraz nedopočula. Hneď v úvode chcem poďakovať vydavateľstvu kumran.sk, že túto knihu vydalo! Myslím, že aj Pollyanna by bola šťastná keby vedela, akú mám radosť, že som túto knihu mohla čítať! Neviem, či mi nejaká kniha priniesla toľko radosti. Ak túžite každý deň nájsť dôvod na radosť, jednoznačne si prečítajte túto knihu a začnite s Pollyannou hrať jej hru. Nemusíte mať 8-12 rokov ako odporúča vydavateľstvo. Tento román a hra na radosť je podľa mňa pre každého!

Trochu dlhší úvod…

Čím som staršia, tým viac vyhľadávam, „vážnejšiu“ literatúru. Takú, ktorá ma možno donúti niečo zlepšiť v mojom živote alebo mi pomôže nájsť riešenie na nejaký problém, ktorý aktuálne riešim. Za posledné mesiace toho na mňa bolo veľa a aj literatúra, ktorou som sa sýtila bola skôr vážnejšia ako oddychová. Takže som nakoniec až toľko nečítala 🙁 . O to viac som vďačná, že naša Anička sa pustila do recenzovania spolu so mnou. Bol to práve jej nápad, aby sme zrecenzovali Pollyannu. Mala pravdu, tá moja mladá slečna. Túto knihu treba predstaviť, čo najväčšiemu počtu ľudí.

Pre mňa doteraz neznáma autorka Eleanor H. Porterová si ma svojou knihou a štýlom písania získala už po prečítaní pár strán. Takže som odhodlaná prečítať si viac jej diel.

Keď Anička román čítala, z jej izby sa rozliehal radostný smiech a ja som sa nevedela dočkať, kedy príde rada na mňa. Keďže knihu prečítala za pár dní, pustila som sa do nej aj ja. Malá slečna Pollyanna ma nielen rozosmiala, ale aj dojala. Pýtala som sa samej seba, ako je možné, že táto kniha nie je oveľa viac známa. Veď predsa práve knihy, ktoré rozdávajú radosť a nádej by mali patriť medzi tie TOP!

Konečne pár Aničkiných viet k románu Pollyanna

Chcete nájsť tajomstvo šťastného života?

Chcete žiť radostne aj počas utrpení?

Pollyanna zistila, ako na to. Vynález jej otca „hra na radosť“ jej pomáha byť šťastnou a plnou detskej radosti aj v tých najťažších chvíľach. Pollyanna je sirota. Najprv jej zomrela matka a potom aj otec. Napokon sa jej ujme prísna teta Polly. Dievčatko sa snaží, aby každý v mestečku, do ktorého sa práve prisťahovala, bol šťastný. Hru na radosť, ktorú vymyslel kedysi jej otec, postupne učí každého koho stretne. Najskôr je to slúžka Nancy, neskôr tajomný mrzutý pán z mesta a čoskoro každý, koho stretne. Jediný, kto hru nehrá a nič o nej netuší je teta Polly. Pollyanna by bola rada hrala hru aj s ňou, ale nemôže. Teta jej zakázala hovoriť o otcovi a teda sa nemá ako o otcovej hre dozvedieť. Keby len teta vedela, o čo prichádza každý deň!

Aničkine pocity z knihy…

Od toho, čo som si túto knihu prečítala, som akási šťastnejšia. Veď sám Boh nám v Biblii 800-krát odkázal, že sa máme tešiť a radovať. Pollyanna tieto verše nazvala „radostné texty“.

Myslím to vážne. Ak chcete byť šťastní, nájdite vždy niečo z čoho môžete mať radosť. Zmeniť svet môžu len tí, čo milujú život.

Kniha ma naučila mať radosť aj s drobností a zo zdanlivo tragických/smutných udalostí. Ako napríklad choroba alebo strata milovaného človeka.

Po prečítaní knihy menej hundrem na nepodstatné veci. Zároveň si myslím, že čitateľov Pollyanna naučí menej sa starostiť a viac radovať.

A už teraz sa neviem dočkať ďalšieho dielu o Pollyanniných dobrodružstvách.

Ešte niečo na doplnenie…

Nie každý deň má človek pocit, že všetko je krásne a všetko sa mu darí. Pollyanna Aničku, mňa a myslím, že aj mnohých ďalších naučila, že aj v ťažkých veciach sa dá nájsť niečo radostné. Toto malé radostné dievčatko dokázalo nájsť dôvody na radosť aj ľuďom, ktorí už dlho žili vo svojom smútku či zatrpknutí. Naučiť sa hru na radosť sa môže zdať spočiatku ťažšie ako sa zdá, ak ju chcete hrať správne. No keď na to prídete, váš život sa zmení! Ideálne je naučiť ju hrať ľudí vo vašom okolí, rovnako ako to robila Pollyanna. Ak by totiž každý z nás hral hru na radosť, mohli by sme postupne zmeniť tento svet.

Ja mám napríklad radosť, že som spadla na korčuliach a ublížila som si. Možno to znie divne, ale je to naozaj tak. Teším sa preto, že mi Boh zase ukázal, že si musím aj oddýchnuť a nie sa stále iba hnať za výkonom a tiež dovoliť ostatným, aby sa o mňa postarali. Narazená ruka sa už pomaly zahojila, ale narazená kostrč mi bude dlhšie pripomínať, že si treba sem tam aj ľahnúť, lebo nie som stroj 🙂 .

Postupne sa mi podarilo nachádzať radosť aj vo veciach, ktoré ma dlhodobo hnevali, alebo som z nich bola smutná. Už som asi dlhšie potrebovala uvidieť ich inými očami. Pozitívnejšími. Aby som bola menej ufrflaná a viac usmiata ako kedysi.

Ďakujem Pollyanna, že si nás naučila hrať svoju hru na radosť. Aničku ju hrá zväčša keď je smutná, lebo potom je opäť šťastná. Ja keď ma napadne.

Ukážka z knihy

„Dobrý deň prajem,“ pozdravila zdvorilo Pollyanna. „Som od slečny Polly Harringtovnovej a rada by som navštívila pani Snowovú.“
No tak to si prvá, kto ju navštívi „rád“, mrmlalo si dievča popod nos, ale Pollyanna to počula. Dievča sa otočilo a odprevádzalo ju k dverám na konci chodby.
Keď ju voviedlo do izby chorej a zavrelo za ňou dvere, Pollyanna musela chvíľu žmurkať, kým si jej oči privykli na šero. Potom uvidela nejasné obrysy ženy, ktorá napoly sedela, napoly ležala v posteli na opačnom konci miestnosti. Hneď k nej pristúpila. „Dobrý deň, pani Snowová. Pozdravuje vás teta Polly a posiela vám huspeninu z teľacích paprčiek.“
„Božíčku, huspeninu?“ zamumlal podráždený hlas. „Odkáž jej, prosím, že ďakujem. Dúfala som však, že dnes to bude jahňací vývar.“
Pollyanna sa trochu zamračila. „Ale ja som si myslela, že keď vám niekto pošle huspeninu, vždy chcete kura,“ podotkla.
„Čože?“ Chorá sa k nej prudko obrátila.
„Ale nič,“ rýchlo to zahovorila. „A v podstate je to jedno. Ide iba o to, že Nancy vravela, že keď vám prinesieme huspeninu, budete chcieť kura, a keď vám prinesieme kura, budete chcieť jahňací vývar – ale možno to bolo naopak a Nancy to poplietla.“
Chorá sa zdvihla, takže teraz sedela v posteli vzpriamene. Čosi také bolo pre ňu dosť neobvyklé, no to Pollyanna nemohla tušiť. „A kto vlastne ste, slečna Bezočivá?“ dožadovala sa predstavenia pani Snowová.

Prijemné čítanie prajú vaše knihomoľky Anička a Veronika 🙂

PORTEROVÁ, E. H. Pollyanna. Kumran.sk 2024. Mäkká väzba. 256s. ISBN: 978-80-89993-93-2

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com