Ak mám pravdu povedať, podľa názvu Princ a márnotratník som hneď nevedela, o ktorých biblických postavách má byť reč. Hoci som už Jozefov príbeh o tom, ako Boh veľa konal v jeho živote už mnoho krát. V tejto knihe bol rozobraný tak detailne až som žasla. Po prečítaní knihy som začala viac chápala Júdu a jeho bratov. A hoci to Jozef nemal ani zďaleka ľahké a jeho bratia mu veľmi ublížili, chápem prečo to urobili. Tiež som si viac uvedomila, že ani Jakub v tom celom nebol nevinne…

Jozef bol miláčikom svojho otca a v tomto ako matka, vidím veľký problém ich početnej rodiny. Jeho otec Jakub ho mal rád najmä kvôli jeho matke Ráchel. Takéto uprednostňovanie jedného dieťaťa pred všetkými ostatnými deťmi samozrejme robilo „zlú krv“. Myslím však, že chudák Jakub si vôbec neuvedomoval, ako veľmi škodí svojim konaním najmä svojmu najmilovanejšiemu synovi. Práve kvôli otcovej láske, ho ostatní nemohli vystáť. Toto ma privádza k obrovskému varovaniu pred tým, aby sme nejako špeciálne nevyvyšovali jedno dieťa pred ostatnými, aby sme nespravili viac problémov ako úžitku.

Júda sa hanbil za to čo urobili svojmu bratovi pred otcom, ale aj sám pred sebou. Ešte v ňom stále driemalo svedomie, hoci sa ho snažil všemožne potláčať. Napriek odsťahovaniu sa od otca a svojmu činu nedokázal ujsť pred Bohom. Ako všetci vieme zobral si Kanánčanku, ktorá uctievala kadejakých bôžikov. Navyše nedbal na výchovu svojich synov, ani na ich vieru. Boh však, ale aj tu zasial prostredníctvom úžasne silnej ženy Tamary. Až vďaka nej márnotratník Júda pochopil, čo všetko zlé napáchal.

Pri čítaní knihy Princ a márnotratník som sa často krát zamýšľala aj nad samotným Jozefom. Keď rozprával svojim bratom a otcovi o videniach choval sa tak, akoby vôbec neuvažoval o tom, čo to v ostatných môže vyvolať. Možno to bral ako senzáciu, možno nevedel, čo si o celej veci myslieť, no každopádne mi to príde tak, že si to dopredu vôbec nepremyslel. Povedať bratom a potom aj otcovi podobenstvo, z ktorého vyplýva, že by sa mu mali ostatní klaňať, môže vyznieť dosť namyslene. Niet sa čo čudovať, že ak ho nemali radi už pred tým keď ho pred tým otec povyšoval, o čo skôr teraz keď im naznačuje, že by sa mu mali a dokonca aj s otcom klaňať?

Čo mi kniha dala…

Jednoznačne som sa po prečítaní knihy Princ a márnotratník zamerala viac na to, aby som viac neuprednostňovala jedno naše dieťa. Nie, že by si to naša dcéra nezaslúžila, ale snažím sa to podávať iným spôsobom. Skôr tak, aby to nevyvolávalo zbytočné škriepky a hádky. Nikdy sme jej nedovoľovali viac ako ostatným, len ju viac chválime. Je totiž v niektorých veciach viac šikovná, viac pomáha, menej hnevá a podobne. A už len samotná pochvala či menej kritiky u jej súrodencov vyvolávala hnev a žiarlivosť. Stále tvrdili, že niektoré veci nie sú pravdivé, až kým sme neurobili tabuľku bodov, kde počítame plnenie bežných povinností a z nej je to jasné. Ona máva 137 % a ostatní tak 95% ci dokonca 70%. Teraz to už sami uznajú a menej to riešia, lebo to sami to vidia.

Júda je veľkým príkladom toho, že nech by sme akokoľvek zlyhali, Boh je tu stále pre nás. Nech by sme urobili čokoľvek, môžeme sa vrátiť. Nech by náš hriech bol akýkoľvek, ak ho skutočne ľutujeme, on nás zachráni a dovolí nám byť s ním. A napriek všetkému zlému nás bude požehnávať, hoci my sami by sme toho v podobnom prípade neboli schopní.

Jozef je samozrejme veľmi inšpiratívna biblická postava. Po prvé si pri ňom človek uvedomí, že má dávať pozor na to, ako druhým oznamuje novinky. Bohužiaľ nie každý chce človeku dobre a vyvolávať zbytočnú žiarlivosť a hnev asi nik nechce. Možno zvoliť iný spôsob a tiež sa zamyslieť, či svojimi hoci možno dobre mienenými slovami niekoho nezraním. Ďalšia vec, ktorá ma vždy pri Jozefovi napadne je, že Bohu všetko slúži na dobré. Aj situácia, ktorá sa nám zdá ťažká, smutná, nespravodlivá,… Boh vie všetko obrátiť tak, že všetko zapadne do jeho veľkého Božieho plánu.

Ukážka z knihy Princ a márnotratník

Júda prezeral jahňa, ktoré sa zachytilo v ostružinovom kríku. Potom sa zahľadel smerom k Sichemu. V Dotaine boli už viac ako týždeň a nikto z oblasti Sichemu ich nesledoval. Včera večer odpočíval s ľahším svedomím, lebo vedel, že tu sú v bezpečí.

Jeho pozornosť však upútal náhly pohyb, vyzeralo to ako tmavý tieň. Rukou si zatienil výhľad. Niekto sa blížil smerom zo Sichemu. Unáhlil sa, keď sa začal tak rýchlo cítiť spokojne? No neblížila sa k nim skupina mužov, bola to len osamelá postava.

Júda sa narovnal, jahňa poslal späť, aby sa pripojilo k ostatným, a začal kráčať smerom k neznámemu. Dvakrát zažmurkal, aby sa mu vyjasnil zrak. Zrazu pocítil, ako hnev, ktorý neustále pociťoval, v ňom vzplanul ešte oveľa viac. Jozef! Ten plášť by spoznal aj z veľkej diaľky. Čo tu robí?

Júda sa otočil a vykročil k bratom. Väčšina z nich pozorovala stáda, ale on im mávnutím ruky naznačil, aby prišli k nemu. „Čo sa deje?“ spýtal sa Ruben, keď sa zhromaždili.

Júda sa otočil a ukázal smerom k Jozefovi, ktorý sa už priblížil natoľko, aby sa dalo jasne rozoznať, že je to on. „Tu ho máte, prichádza ten, čo sníva sny!“ povedal.

Prajem príjemné čítanie knihy Princ a márnotratník. Ak máte radi biblické príbehy vrelo vám odporúčam aj knihu Rebeka, ktorú tiež napísala Jill Eileen Smith.
Vaša knihomoľka Veronika

SMITH, Jill Eileen. Princ a márnotratník. ver.sk Mäkká väzba. 330s. ISBN: 978-80-8231-111-5