Ak si Elizabeth myslela, že život v Bobrej Rieke bol náročný, po príchode do nového domova určite pochopila, že sa mýlila. Odľahlá indiánska dedina Dymové Jazero už zďaleka pôsobila veľmi ponuro a úboho. Vonkajšie zlé podmienky, ktorým musia Delaneyovci čeliť, budú však nič oproti tomu, čo časom príde. Elizabeth je totižto prvá beloška, ktorá kedy do dediny prišla. Navyše posledný strážca zákona, ktorého Wynn nahradil nezanechal najlepší dojem. Indiáni sú teda oprávnene opatrní voči novým obyvateľom ich dediny. Román Keď znova vzklíči nádej je dynamickejší ako predošlé diely. V štvrtom diely konečne Elizabeth dokáže sebe aj iným, čo v nej skutočne je a aké veľké veci dokáže. Možno aj vďaka jej neochvejnej viere zasadí semienko do ľudí, ktorý o jej Bohu nemajú ani potuchy.

Po priateľstvách, ktoré si vytvorila v Bobrej Rieke vôbec nečakala, že nadviazanie priateľstva v novej dedine bude také problematické. Ja som tiež veľmi spoločenská a neviem si predstaviť, keby som mnoho mesiacov mohla hovoriť len so svojím manželom. Keby mala Elizabeth aspoň dieťa, o ktoré by sa mohla starať život by bol znesiteľnejší. Možno aj indiánky by ju ľahšie prijali, keby mala dieťa. Boh Delaneyovcov však stále necháva čakať na vytúžené dieťa. Elizabeth si tak musí vystačiť s manželom a psom Kipom, s ktorým jej ľahšie plynú dni keď je Wynn preč. Každá žena však potrebuje spoločnosť iných žien. Tak sme proste stavané. A práve preto úplne chápem zúfalstvo, ktorým si Elizabeth prechádzala.

Ako to vidím ja…

Ako čitateľka mám už dopredu nejaké očakávania, pokiaľ ide o romány na pokračovanie. Musím povedať, že Janette Okeová ma pokračovaním Príbehov z kanadského západu prekvapila. Po treťom diele, pri ktorom som si aj poplakala som nečakala, že Elizabeth autorka predstaví v novom, veľmi odvážnom svetle. Mám pocit, že čas počas, ktorého bola viac sama so sebou a s Bohom jej veľmi prospel. A núti ma to zamyslieť sa aj nad sebou samou. Práve v tomto pôste môže prísť aj pre mňa aj pre vás podobný čas. Čas stíšiť sa. Môže sa zdať ťažké odísť do samoty, keď žijete v spoločenstve či veľkej rodine. No nie je to nemožné.

Myslím, že napríklad aj prechádzka osamote v lese, či započúvanie sa do ticha počas obyčajných činnostiach môže byť tou odpoveďou. Nemusí nám stále na pozadí znieť nejaký podmaz. Sú činnosti, pri ktorých ticho vypĺňam počúvaním hudby či filmov, aby mi rýchlejšie ušiel čas. No pri čítaní knihy Keď znova vzklíči nádej som si uvedomila, že ten čas by som mohla aspoň teraz v pôste skúsiť prežiť v tichu. Možno práve v tomto tichu započujem Boha.

Tá samota s Bohom nakoniec dala Elizabeth silu do ťažkých chvíľ, ktoré ešte len mali prísť. A táto sila ohromila aj jej nových susedov, ktorí sa jej dovtedy vyhýbali. Myslím, že prekvapila seba aj ostatných. Osobne si myslím, že všetci veriaci by sme mali konať podobne ako Elizabeth. V pravej chvíli ukázať, čo do nás vložil Boh. Ukázať našimi skutkami, čoho všetkého sme schopní, vďaka našej viere a odovzdanosti.

Malá ochutnávka…

„Indiáni boli veľký vtipkári. Najmä mladí muži, no aj deti sa rady doťahovali a robili si kadejaké prieky. Zdalo sa, že mladého bojovníka nič neteší viac, ako keď sa mu pred svedkami podarí znemožniť protivníka. Smiech a podpichovanie prinútili nešťastníka zahanbene schovávať tvár. No neskôr, keď to vtipkár čakal najmenej, si to s ním zvyčajne vyrovnal.

Tak sme žili s našimi novými susedmi – spolu, a predsa oddelene; obývali sme tú istú dedinu, ale akoby sme boli každý v inom čase a v inom svete. Nič tam nebolo také ako v Bobrej Rieke, kde sme boli s Indiánmi nielen susedia, no i skutoční priatelia a mohli sme sa zapájať do života dediny. Každý deň som sa modlila, aby sa bariéra, čo stála medzi nami a Dymovým Jazerom, konečne prelomila. Aby nás miestni nebrali iba ako ochrancu zákona a jeho špehujúcu manželku. Aby konečne pochopili, že do dediny sme prišli ako priatelia.“

Prajem vám príjemné čítanie 🙂

OKEOVÁ, Janette. Príbehy z kanadského západu: Keď znova vzklíči nádej. 2023. Kumran.sk Mäkká väzba. 240s. ISBN: 978-80-89993-72-7

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com