Otec Bolen vedel, že Lesna je vyvolená. Počas celého života sa ju snažil naučiť veľa o Bohu a o viere. Jedného dňa ju vzal na prechádzku, pretože mal pocit, že onedlho umrie. No nerozdelila ich smrť, ale únos Lesny, dvomi neznámymi cudzincami.

„Strach ti nikdy nepomôže. Len ti zovrie srdce a zastrie myseľ. Zviaže ti ruky a zamkne ústa. Strachom nikdy nič nezmeníš, Lesna.„

Svoj odpor pri únose nedávala jasne najavo, no v očiach ho mala i keď nekričala ani nezápasila o svoj život. Lesnu odviedli zo života plného pokoja, dobra, slobody a radosti na miesto, kde bola situácia presne opačná. Keď prišli do Ogorty, vysvetlili jej, že ju uniesli, aby sa sa stala ženou miestneho bojovníka Gelta. Musí zabudnúť na svoju minulosť a svojho Boha. Veľmi túžila ujsť, preto sa snažila nájsť vhodné miesto a čas.

„Aj keby si to vedela, odtiaľto neujdeš. Nepomôžu ti ani rýchle nohy, ani neosedlaný kôň. Ogorti si ťa tu pripútajú deťmi, ktoré im porodíš, a od tých už nikdy neodídeš, ani keby sa ti otvorili všetky brány sveta.“

Ako jediná neprijala cudzích bohov a v srdci si zachovala vieru v svojho jediného a milosrdného Boha.

„Vždy je ľahšie  naprávať druhého ako seba. Lesna sem prišla s takou čistou dušou, že ju musela pred nami zamknúť svojou zlosťou a vzdorom, aby o ňu neprišla. A potom ju začala kúsok po kúsku otvárať.“

Všetci o nej vedeli, že je iná. Gelt sa veľmi snažil, aby bola šťastná a nič jej nechýbalo. A vždy keď ho niečim potešila, sľúbil, že jej splní akékoľvek želanie. No ona si zväčša želala niečo pre druhých, nie pre seba. Gelt nerozumel, čo z toho má Lesna odpovedala. Nerozumel, ako si môže želať niečo pre otrokov, sluhov a ľudí, o ktorých ostatní v Ogorte neprejavovali záujem.

„Ženy majú veľa zbraní, ktorými dokážu zmeniť svet mužov. Nie každá vie s nimi zaobchádzať. Ja som to nevedela, v najlepšom úmysle som vždy vytiahla tú nesprávnu zbraň. Ani Lesna to nevie.“

Podarí sa vyvolenej zrušiť kliatbu?
Dokáže si zachovať v srdci vieru v svojho jediného Boha?
Odpustí niekedy Geltovi, že sa rozhodol uniesť si ju za manželku?

Po prečítaní knihy Milosť pre Gregora Mocha  som bola presvedčená, že už poznám štýl spôsob písania autorky. Pani Mišíková má síce len pár kníh, ale perfektných. Knihu som prečítala približne za šesť hodín, pretože som sa od nej nedokázala odtrhnúť. V knihe Vyvolená ma najviac oslovil pokoj, rozvážnosť a spôsob akým Lesna. Vďaka duchovnému otcovi Bolenovi mala vždy po ruke múdru a vhodnú odpoveď. Týmito odpoveďami síce často dráždila ostatných, no zároveň ňou obhajovala svoju vieru a životné postoje.

V knihe sa mi najviac páči to, že zdanlivo malá a nevinná vec môže zmeniť veľa. Pár dobrých skutkov môže ovplyvniť životy druhých a ukázať im správne smerovanie. Kniha ukazuje nádej, že svet môže byť vďaka takýmto ľuďom a skutkom lepší.

MIŠÍKOVÁ, Ľubica. Vyvolená. Prvé vydanie. Slovenský spisovateľ, 2013. ISBN 9788022017404.