Román Medzi nebom a morom prináša veľké posolstvo pre tých, ktorí sa rozhodli pre potrat. Emma a Brad sa počas celého svojho chodenia snažili žiť kresťansky. No stačil jediný raz na pláži v súkromí a všetko sa zmenilo. Zahodili svoje sny a ideály, za mizivú chvíľu vášne. Vtedy vôbec netušili, že ich toto rozhodnutie nielen rozdelí, ale úplne zmení ich životy. Emma totiž ostala tehotná.

Keďže Emma bola v poslednom ročníku na strednej a Brad začal chodiť na vysokú školu, urobili rýchle rozhodnutie. Emma išla na potrat. Potratom sa postupne skončil aj ich vzťah. Brad si v New Yorku našiel novú priateľku a žil životom kresťana, ako by sa potrat nikdy nebol stal. Úplne ho vytesnil zo svojej mysle. No raz, pri vytváraní sloganu na bavlnené oblečenie pre bábätka to na neho doľahlo v plnej sile. Uvedomil si, že hoci má mesiac pred svadbou, musí Emmu nájsť a porozprávať sa s ňou. Čo na to však povie jeho snúbenica Laura? A čo mu po deviatich rokoch povie Emma keď sa pred ňu zrazu postaví a bude sa chcieť rozprávať o ich mŕtvom dieťati?

„Bože… Prečo sa to deje? Prečo teraz? Uzavrel som s tebou mier, nie? Nestačí to? Každá chyba a každý chybný krok minulosti nemusí byť verejne známy, nemám pravdu? Najmä nie niečo také strašné ako… také strašné ako toto.“

Kniha Medzi nebom a morom patri medzi Forever in fiction. Autorka do deja pridala konkrétne tri osoby z ťažkým životným osudom. Vďaka nej tieto tri osoby môžu žiť naveky v knihe a svojím životom ukázať, ako napriek všetkému ťažkému dokázali dobre žiť. Autorka na konci knihy priznáva, že ju písala so zámerom, aby ovplyvnila rozhodnutie žien, ktoré chcú ísť na potrat a pre tých, ktorí im majú byť oporou. Keby ženy v  takejto situácii mal kto podržať, možno by sa nerozhodli pre potrat, ale dieťa by aspoň donosili a dali na adopciu. Toľko neplodných párov by sa potešilo, keby sa mohli stať rodičmi.

„Mnoho dievčat je vystrašených, keď sem príde, ale jedno vám musím povedať. Ide o rutinný zákrok. Každý mesiac ho presne tu na tejto klinike podstúpia stovky žien.“

Dievčatá a ženy po potrate môžu rovnako ako Emma mať pocit, že ak by okolie vedelo o ich čine, tak by ich odsudzovali. Uzavrú sa do seba a množstvom práce si vypĺňajú čas, aby na to nemuseli myslieť. Alebo ako Brad potrat úplne vytesnia tento čin. No po čase sa môže vynoriť pocit viny a to práve vtedy, keď to najmenej očakávajú. Môžu sa spustiť nečakané zmeny správania a chovania.

„Emma keď si mi povedala, že si tehotná, nebol som statočný. Nehľadal som u Boha múdrosť ani pomoc a myslel som len na seba.“ Pozrel sa jej priamo do srdca, hoci mal pocit, že ho to zabije. “ Vedel som … vedel som, že si v ten deň bola vystrašená, ale chcel som len jediné – aby bolo všetko ako predtým. Nestaral som sa o teba ani o dieťa. Donútil som ťa k  potratu a spôsobil som smrť nášho malého dievčatka.„

Je dôležité, aby sme dali takýmto ľuďom priestor a neodsudzovali ich čin. Pokiaľ sme sa neocitli v ich situácii, nemôžeme objektívne hodnotiť ich rozhodnutie. Dievčatá, ktoré sú práve na strednej škole, si nevedia predstaviť, ako by dokončili štúdium. Mladí muži, budúci otcovia, si nevedia prestaviť ako by uživili mladú rodinu. Ako by oznámili rodičom, že čakajú dieťa? Museli by sa vziať? Dokončili by štúdium? Vydrží ich vzťah takúto skúšku? Je lepšie dieťa donosiť alebo ísť na potrat?

Ak sa vám niekto zverí, s podobným problémom je potrebné venovať tomu plnú pozornosť. Aj malým činom môžeme ovplyvniť rozhodnutie života a smrti. Pomôžme sa rozhodnúť pre život. Aj keď je bábätko ešte malé, je živé a má právo na život. Obetujme svoj čas, modlitby a možno aj financie na to, aby sme zachránili čo najviac životov. Denne zomierajú pri potrate stovky a možno až tisícky nevinných detí. Skúsme zmeniť mienku tohto sveta, že potrat je normálny.

KAREN, Kingsburyová. Medzi nebom a morom. Kumran, 2013, 240 s. ISBN 9788089487387.