Drakobijec

Drakobijec - moja cesta

Drakobijec – moja cesta

Malý Artúr by sa rád stal hrdinom. Skutočným hrdinom. S kamarátmi sa hrávajú na pirátov a bojovníkov. Artúr zrazu cíti, že chce hru vymeniť za realitu. Ako sa môže z malého chlapca stať hrdina? Dokáže zabiť draka a stať sa drakobijcom v skutočnom boji? Na tieto aj mnohé ďalšie otázky odpovedá Artúrovi Pútnik. Vďaka tejto knižke sa môže aj z vášho syna stať hrdina, treba ho len správne viesť.

Artúra unavilo hranie sa na hrdinu, a tak sa rozhodol, že zistí od druhých, ako by sa ním mohol stať. Opýtal sa každého, koho stretol, no nik mu nevedel presne poradiť. Keď bol na prázdninách u deda, stretol Pútnika. Ten jediný mu konečne vedel odpovedať na všetky jeho zvedavé otázky. Dokonca aj na tie, ktoré mal ešte len v mysli. Vysvetlil mu, že stať sa hrdinom si vyžaduje veľké úsilie.

Po prečítaní som pochopila, že kniha Drakobijec prospeje nielen deťom, ale aj mne. Artúr totiž nebojuje proti skutočnému drakovi. Drak, proti ktorému bojuje, má hlavy predstavujúce sedem smrteľných hriechov. Pútnik ho postupne učí, ako má bojovať proti zlým hlavám draka. Artúr musí začať s tréningom cností a dobrých skutkov. Jeho príbeh však nemusí zostať len na stránkach knihy, naši synovia ho môžu vďaka nám zažiť.

Keďže kniha je najmä pre chlapcov, čítala som ju nahlas pre moje deti. Príbeh ich veľmi zaujal. A môj syn okamžite zatúžil stať sa hrdinom drakobijcom. Príbeh neupútal len deti, ale aj mňa s manželom. A tak sme sa rozhodli bojovať proti drakovi všetci piati. Každý z nás si zadal svoje prvé úlohy a uvidíme, ako sa nám podarí plniť ich.

Ku knihe je hra Drakobijec – tvoja cesta, ktorá obsahuje návody a motivačné drobnosti pre budúceho hrdinu. Sklamalo ma, že motivačné drobnosti sú len pre jedno dieťa. Takže ak máte viac chlapcov, ktorí túžia stať sa hrdinami, budete im musieť kúpiť viac kusov hry, alebo si to vyriešiť svojpomocne. Privítala by som, keby na obale knihy bol napísaný vek budúceho hrdinu. Aj menší chlapci už síce môžu začať s tréningom, no určite ešte neporozumejú tomu, čo je napríklad smilstvo.

Pochopila som, že takýto tréning sa mi určite zíde. Ako každý, mám aj ja problém so závisťou, s lenivosťou i pýchou. Po tom, ako som sa pustila do boja proti prvej hlave, začal drak vystrkovať ďalšie hlavy. Už teraz viem, že boj je a bude veľmi náročný. Dokážem to? Som dostatočne silná na to, aby som zvládla takýto náročný boj? A keď ma uhryzne had a ja prehrám, vzdám to? Dúfam, že ak by som aj prehrala nejaký útok, na ďalšie sa už pripravím lepšie.

Je jasné, že tento boj, ktorý trvá odjakživa, sa nikdy neskončí. Je však veľmi potrebné naučiť sa bojovať a odrážať útoky neprestajne útočiaceho draka. Keď máme pocit, že už sme sa naučili odrážať útoky šiestich hláv, znenazdajky na nás zaútočí tá najzákernejšia – pýcha. Musíme byť stále v strehu. Zlo nás bude stále pokúšať a čakať, kedy prestaneme byť ostražití.

Kniha Drakobijec je výborným nástrojom na to, aby otcovia dokázali svojich synov trénovať v boji proti zlu. Otec je synovi pri hre sprievodcom a oporou. Vďaka tomu sa môže upevniť ich vzájomný vzťah. Muži a chlapci majú totiž boj v sebe. No je dôležité, za čo a akým spôsobom bojujú. Ak otec dokáže správne viesť svojho syna, vyrastie z neho pravý muž a hrdina.

Myslím si, že každý chlapec, ktorý sa pustí do hry a vytrvá v nej, po čase uvidí plody svojho snaženia. Naučí sa rozlišovať medzi dobrom a zlom. A konanie dobrých skutkov sa stane pre neho prirodzenou súčasťou života.

Hoci už možno nie sme deti, z nás sa tiež môžu stať hrdinovia. No nezabudnime, boj je náročný. Nesmieme ani najmenej poľaviť v neustálom zdokonaľovaní cností a konaní dobrých skutkov. Je jasné, že nie každý boj sa nám podarí vyhrať. Z týchto prehier sa musíme poučiť a pokračovať v boji ďalej. Zlo totiž nikdy neprestane útočiť. Oblečme si božiu výzbroj a pustime sa do veľkého a nekonečného boja. Pomôže nám pancier spravodlivosti, viera bude naším štítom, spása bude našou prilbou a namiesto meča nám Boh dá svojho ducha.

UKÁŽKA Z KNIHY DRAKOBIJEC

„Všimol som si, že si sa teraz začal viacej učiť. Teší ma, že sa tak snažíš. Asi to máš teraz v škole náročnejšie. Keby si potreboval s čímkoľvek pomôcť, pokojne príď.“
„To je v poriadku, otec, nerád by som ťa vyrušoval a zaťažoval. Zatiaľ je to v pohode.“
„Artúr, rušiť ma nebudeš. Rád ti pomôžem. Pamätaj si: musíš sa naučiť v úvodzovkách strácať čas s ľuďmi.“
„Že čo?“ pomyslel som si.
„Môžeš mi to, prosím ťa, vysvetliť? Veľmi tomu nerozumiem.“
Žiadny čas strávený s tebou, mamou, Hankou alebo kýmkoľvek iným nie je stratený. Ak ten spoločný čas využívaš na dobré veci, vždy sa ti to vráti. Ver mi, je veľa povinností a dôležitých vecí, ktoré treba urobiť, ale nič nie je také dôležité, ako byť nablízku. Tak pokojne povedz, ak budeš niečo potrebovať.“
„Dík, tati!“

DOMES, Marek a Juraj HAJKOVSKÝ. Drakobijec: Moja cesta. Turany: o.z. ZAOSTRI NA RODINU, 2015, 128 s. ISBN 978-80-971853-0-5.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Loading Facebook Comments ...