Vladimír Štefanič priniesol na trh jedinečnú sériu fantasy Chekutanga. Ak ste už čítali prvý diel, určite vám odporúčať prečítať si čo najskôr druhý! Konečne odhalíte všetky tajomstvá z prvého dielu. Druhý diel Chekutanga: Posledná medzi ženami sa čítala jednoznačne lepšie ako prvý diel. Nehrozí, že by ste chceli knihu odložiť na chvíľu bokom. Stránky budete hltať jednu za druhou, aby ste konečne odhalili to, čo vám vŕtalo v hlave od začiatku tohto veľmi spletitého príbehu. Samozrejme aj túto recenziu sme napísali s mojou dcérou Aničkou takže v nej nájdete dva rôzne pohľady na knihu.

Môj pohľad na Chekutangu…

Myslím, že pri písaní tejto knihy si musel autor Vladimír Štefanič vytvoriť veľmi podrobnú a presnú pavučinku spletitých vzťahov. V tejto knihe všetko so všetkým súvisí a nič nakoniec nebude tak, ako ste čakali. Už som si na 90% myslela, že viem ako to skončí, kto je naozaj kto a aké bude rozuzlenie, no autor ma prekvapil nie raz, ale takmer vo všetkom. Rozpletanie zamotaných vzťahov bolo naozaj zaujímavé a pri čítaní som mala pocit, že čítam veľmi dobrú nerozlúštiteľnú detektívnu zápletku. Tiež sa mi na sérii Chekutanga páči, že dej je zasadený akoby do slovenského prostredia, ktoré som si vedela ľahko predstaviť.

Keď som sa pustila do druhého dielu prekvapila ma, že do deja vstúpil Pústovník, ktorý má očividnú spojitosť s inou knižnou sériu Pustnovník, ktorú som bohužiaľ nečítala. Keď si však nájdem čas, rozhodne sa to pokúsim dobehnúť 🙂 . Medzi Pustovníkom a Chekutangou sa akoby automaticky vytvorí vzťah, ktorý je nad bežné chápanie. Nie je to vzťah romantický, skôr vzťah vrelý, priateľský, nadpozemský a jedinečný. Prišlo mi to podobné, ako keď stretnem niekoho úplne cudzieho a zrazu z reči vyplynie, že aj on je kresťan a postupným zoznamovaním prídeme na to, že okrem viery toho máme veľmi veľa spoločného. A hoci možno poznám tohto človeka reálne deň – dva, vo svojom vnútri mám pocit, že ho poznám jednoznačne dlhšie a že som získala nového priateľa.

Na celej knižnej sérii sa mi najviac páčili rozhovory či vnútorné prepojenie medzi Chekutangou a jej Mubatsirim. Je v tom niečo hlboké, krásne. Keď som si to pomaly čítala, priala som si tiež mať niekoho takého pri sebe, s kým by som mohla viesť hlboké vnútorné dialógy o veciach z môjho vnútra, o ktorých bežne nehovorím.

Aničkin pohľad na Chekutangu, krátky a výstižný 🙂

Po prvej knihe plnej zmätku, prichádza druhá plná vysvetlení z prvej!

Keď prečítate prvú, určite sa hneď pustite do druhej. V tejto knihe autor použil postavu zo svojej ďalšej série s názvom Pustovník. Pustovníka a jeho zviera spája silnejšie puto ako Chekutangu a jej tigra, takže jej mnohé veci objasní a pomôže s riešením takých záhad ako napríklad:

• Kto je v skutočnosti kňažná?
• Čo alebo kto zapríčinil škody v meste Krunica?
• Prečo bol Benjamín väznení pod svätyňou?
• Aké postavenie mala Ema, tá s ktorou bol Benjamín vo väzení?
• Kto bola v skutočnosti „Anavin“, ktorá sa zjavila Elmarovi a kňažnej?
• Čo zapríčinilo smrť princeznej Niny?

Tieto a ďalšie otázky majú odpovede v druhej knihe Chekutanga: Posledná medzi ženami!

Ak sa do románu poriadne začítate, pochopíte metaforám, aký zmysel dávajú v reálnom živote. Napríklad, že Nhungamiro predstavuje Boha.

Pár slov na záver…

Do tejto recenzie sme obe neuviedli nejaké konkrétnosti z deja, pretože ak by sme tak urobili, zbytočne by sme vám prezradili, čo netreba 🙂 Ak ste nečítali prvý diel, dvojku ani nečítajte, nedávalo by vám to zmysel. Tieto dve knihy tvoria celok, len keď sú spolu, takže ak by ste ju niekomu chceli darovať, tak len v kope.

Táto fantasy séria je trochu náročnejšia, takže by som ju jednoznačne nedala čítať malým deťom. Tie by rozhodne nepochopili zložitosť deja. Určite je však vhodná nielen pre teenagerov a dospelých, ktorý obľubujú fantasy.

Ukážka z knihy

„Panovala ešte hlboká noc, keď otvorila oči. Kopec, pod ktorým odpočívali, ticho bdel, akoby ho čierne nebo prikrylo uspávankou. Chekutanga si hneď utrela tvár, keďže z chladivých vôní noci sa už rodila prvá rosa. Hviezdy, oči nočnej oblohy, žiarili matným svetlom. Riedke hmly sa už vlnili nad pokojnou krajinou. Všetko živé, čakajúce na prvé slnečné lúče, ešte spalo.

Od osady sa k nim približoval neznámy hlas. Žena, ktorú dosiaľ osobne nestretla. Jej vnútro bolo plné bolesti a výčitiek. Ťahala ich so sebou ako slimák svoj domček. Kráčala pomaly, avšak isto, sťaby videla, čo iní v tme nevidia. A dievčina s tigrom cítila, že hľadá ju.

„Neublíži nám,“ prihovoril sa jej v myšlienkach Mubatsiri. „Tá žena plače, aj keď to na jej tvári nevidno,“ opisovala jej vnútro, čo zaiste videl i jej zázračný priateľ.

Občas sa aj to najpokojnejšie srdce premení na temnotu, zvlášť keď sa ho dotkne nečakaná bolesť. A šťastia, radosti a nádeje, ktorých bolo dovtedy plné, uväznia tiene, v ktorých sa potom dusí celý človek. Spomienky na predošlé radosti sa vytratia, ako keby sa ani nikdy nestali. Opantajú myseľ jedom, vezmú na seba všetku pozornosť, aby potom neúnavne a trpezlivo spriadali siete, do ktorých sa obeť napokon zamotá a stráca sily rovnako rýchlo ako muška v pavučine. Nečakaná bolesť zväčša prehluší všetko ostatné v človeku.

Chekutanga mlčky čakala, až sa k nej žena priblíži. Kráčala ako tieň. Bosými nohami nerobila takmer žiaden hluk. Hoci sa zabalila do dlhého čierneho plášťa, hlavu si nechala odkrytú. Zastala neďaleko tigra.“

Príjemné čítanie prajú knihomoľky Veronika a Anička

Štefanič Vladimír. Chekutanga: Posledná medzi ženami. Kumran.sk Mäkká väzba. 440s. 2024. ISBN: 978-80-89993-90-1

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com