Žáner Fantasy jednoznačne patrí medzi moje najobľúbenejšie. V takýchto knihách totiž prestávajú fungovať zákony logiky. Na druhej strane tu nachádzam vždy niečo neobyčajné, čo ma očarí. Ak navyše kniha nie je ilustrovaná, myslím si, že na každého môže zapôsobiť trochu inak, ak dostatočne popustí uzdu svojej predstavivosti. Pri románe Chekutanga: Prvá medzi mužmi moja predstavivosť akoby nemala hranice. Mala som chuť zachytiť farbami bytosti či scény na papieri. Taktiež som si skúšala predstaviť si ako by tento neobyčajný príbeh asi vyzeral vo filmovej verzii 🙂 .

Autor Vladimír Štefanič ma prostredníctvom toho príbehu prekvapil hneď niekoľko krát. Veľmi nezvyčajný názov, neobyčajné slová a napokon to bol i samotný dej, ktorý bol podľa mňa na míle vzdialený všetkým fantasy knihám, ktoré som doteraz čítala. A teda prečítala som ich dosť. Musím povedať, že niektoré knihy z tejto oblasti začínajú byť na jedno kopyto. V tejto sa toho však rozhodne nemusíte obávať.

Aby bola recenzia opäť špeciálna, budem ju robiť s mojou dcérou Aničkou, ktorá je taktiež milovníčkou kníh. Ak máte radi tento žáner, určite si nenechajte túto knižnú sériu újsť! Áno, nepomýlila som sa nie knihu, ale sériu. Vďaka Bohu oba diely vyšli súčasne a teda nemusíte čakať na druhý diel niekoľko mesiacov.

Čo od knižky čakať (alebo veľmi chronologické hodnotenie od Aničky 🙂

V prvom rade musím povedať, že sa netreba zľaknúť veľkosti a počtu strán knihy. Hoci má viac ako 400 strán, keď sa do nej začítate pôjde to už rýchlejšie.

Pozitíva knihy Chekutanga:

• kniha je ako puzzle, všetko zo všetkým súvisí
• veľmi nečakané zvraty
• napätie
• zázračnosť
• rady zázračných tvorov
• postavy bežných ľudí, so svojimi dobrými aj zlými stránkami (je teda ľahké vžiť sa do deja)
• veľa tajomstiev, ktoré treba odhaliť (a musím povedať, že oproti iným knihám sa dali len ťažko predpokladať.)

Negatíva knihy Chekutanga:

• počiatočný chaos
• raz sa odohráva dej tam potom zase inde, takže sa ľahko stratíte ak nedávate dobrý pozor
• príliš veľa postáv

Ako román vnímam ja…

Vo všetkých bodoch s Aničkou úplne súhlasím. Prelúskanie začiatkom skutočne nebolo veľmi jednoduché. Nielen seba, ale aj Aničku som musela presviedčať, že ak ju na začiatku kniha mätie alebo nebaví, nech každý deň prečíta pár strán, že sa to časom preklopí. A veru to tak bolo. Potom to už išlo veľmi rýchlo, mne aj Anne :).

Postavy aj scény sú veľmi dobre popísané, takže naozaj nebol problém vžiť sa do príbehu. Anička po jednej scéne mala sny až sa zobudila a myslela si, že to bolo reálne (čítala ten deň veľmi dlho a zrovna nie príliš príjemnú časť knihy).

Najviac sa mi páčili rozhovory medzi Chekutangou a jej Mubatsirim, ktorý ju sprevádzal. Popri týchto rozhovor, v ktorých Mubatsari vlieval nádej a odvahu som si predstavovala, ako ma v mojom živote sprevádza Boh a do duše mi šepká slová uistenia, nádeje, odvahy,…. keď to potrebujem a keď dokážem byť natoľko stíšená, aby som vnímala jeho šepot.

Čo mi v knihe chýbalo…

Pre ujasnenie by som bola za to, aby kým sa jednotlivé časti deja nezlejú v celok bola pri každej kapitole mapka. Je síce na začiatku, ale myslím, že viacerým sa nebude chcieť knihu stále pretáčať. Ďalej si myslím, že je škoda, že kniha nie je ilustrovaná! Aspoň 5-10 celostranových farebných ilustrácií by dotvorili celkový dojem. Nielen mapa prostredia, ale aj akási mapa postav by sa mi pozdávala. Samozrejme nie, tých ktorých tajomstvo ma byť ukryté, ale aspoň pár základných 🙂

Celkové hodnotenie

Príbeh Chekutanga ako taký je v skutku veľmi výnimočný a jedinečný. Určite stojí za to prečítať si ho aj napriek spomenutým negatívam. Dúfam, že sa vám recenzia páčila a prajem príjemné čítanie. Nech sa páči ešte krátka ukážka z knihy.

Ukážka z knihy

„Usmiala sa. Bolo čarovné myslieť na niečo a hneď dostať odpoveď. Dosiaľ žila svoju osamelosť ako niečo, čo je od narodenia dané a isté. Nikdy sa nesťažovala, že nemá priateľov, s ktorými by mohla zdieľať raz trpkú, inokedy sladkú každodennosť. Sama sa v ducha pýtala, sama si odpovedala. Nevyplakávala do vankúša ani nekričala do štyroch holých stien svojej komnaty, že z tej neprítomnosti blízkeho človeka raz zošalie. Mala svoje ticho rada.

Posadila sa k ohňu a vzala do rúk úlovok. V tej chvíli na ňu doľahla ťarcha celého dňa. Únava, vyčerpanosť, hlad. Od rána prežívala výkyvy radosti a smútku, bolesti a vzrušenia, strachu a nedočkavosti. Zdalo sa jej, že deň je dlhší ako zvyčajne. A tiež, že dnes už nedokáže urobiť nič. Sily ju náhle opustili a svaly ju prestali poslúchať. Položila zajaca do lona a pozrela na tigra.

„Nevládzem,“ spojila sa s ním myšlienkami. „Myslíš, že teraz by som už mohla?“

Vedel, na čo myslí, no beztak sa jej opýtal, čo chce urobiť.

„Mohla by som ho stiahnuť z kože a upiecť na ohni jedinou myšlienkou, odvetila a dúfala, že teraz nebude protestovať. Je s ňou predsa spojený, musí vnímať, že je na pokraji síl.

„Nie!“ zopakoval, čo už v ten deň počula.

„Ani teraz?“ vydýchla sťažka.

„Prídu ťažšie dni, ako je dnešný,“ odpovedal. „A to pokušenie využívať dary iba pre seba bude ešte silnejšie. Musíš s ním bojovať!“ 

Ešte raz prajeme príjemné čítanie, vaše knihomoľky Anička a Veronika

ŠTEFANIČ, Vladimír. Chekutanga: Prvá medzi mužmi. Kumran.sk Mäkká väzba. 2024. 424s. ISBN:

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com