Štvrtá kniha Tajomstvo Pembrooke Parku od Julie Klassenovej je pre mňa veľkým prekvapením. Chvíľami som mala pocit, akoby autorka zmenila svoj spôsob písania. Abigail sa ocitá v sídle Pembrooke Park a dohliada na jeho rekonštrukciu, aby v ňom mohla žiť so svojou rodinou. Najčastejšie jej robia spoločnosť Chapmanovci. Mac Chapman bol kedysi správcom Pembrooke Park a aj po rokoch v ňom zostal ochranný pocit. Práve jemu zveril chrániť poklad sám Robert Pembrook.

Fosterovci dostali ponuku od neznámeho správcu sídla nasťahovať sa do dvadsať rokov opusteného Pembrooke Parku. Hoci bolo sídlo v zlom stave, ponuku prijali, kvôli svojej finančnej situácii. Kým sa sídlo rekonštruovalo, zostala v ňom Abigail Fosterova dlhší čas sama. Zoznámila sa s miestnymi obyvateľmi. Krása Pembrooke Parku ju uchvátila. Nerozumela, prečo bolo také nádherné sídlo opustené. Tajomstvo Pembrooke Parku jej však nik nechcel prezradiť.

„Abigail otočila hlavu, aby si s Williamom Chapmanom vymenila úsmev, ale prah, kde predtým stál, bol prázdny. Urobila krok k dverám a vyzrela poza zárubňu, prekvapená, že ho vidí nadvihovať západku dverí na samom konci chodby, no dvere boli zamknuté.“

William Chapman a jeho sestra Leah sa stávajú Abigailinymi dobrými priateľmi. A hoci im otec zakázal hovoriť o minulosti, sú jedni z mála, ktorí sa jej nevyhýbajú. Dedinčania majú totiž na posledných majiteľov Pebrooke Park zlé spomienky. Brat Roberta Pembrooka sa zaujímal len o nájdenie záhadného pokladu skrytého v tajnej miestnosti. Pri hľadaní ho nič nezastavilo, dokonca ani vražda či iné násilie.

„Vybavili sa mu spomienky z detstva, keď chlapci rozprávali príbehy o duchoch, o mužovi bez tváre v plášti s kapucňou, ktorý prišiel zabiť každého, kto sa mu postaví do cesty.“

Abigail začula niekoľko útržkov z rozhovorov medzi služobníctvom a dedinčanmi, ktorí sa rozprávali o poklade skrytom v tajnej miestnosti. Navyše sa dozvedela, že ten, kto poklad objaví, dostane nálezné. Keby sa jej podarilo získať nálezné, mala by aspoň nejaké vlastné peniaze. Vena sa vzdala v prospech rodiny. Nie je však jediná, ktorá hľadá poklad.

„Zalapala po dychu a zostala nehybne ležať. Napínala uši. No všetko, čo počula, bol vietor. Iste si ten hlas len predstavovala. Áno, pravdaže presviedčala sa dlho do noci. Bol to iba vietor.“

V knihe Tajomstvo Pembrooke Parku ma najviac oslovil charakter Abigail. Je to veľmi rozumné mladé dievča, ktorému záleží na druhých. Táto nezištná mladá žena bola ochotná vzdať sa aj vlastného vena, len aby jej rodina mala z čoho žiť. Dané sľuby sa vždy snažila dodržať. Záujmy druhých kladie pred svoje vlastné. Páčilo sa mi tiež, že dokázala prijať kritiku, ktorú jej pár krát otvorene William povedal. Ako každý, aj ona mala svoje trápenia. No neupadá do beznádeje a snaží sa ísť ďalej. Aj v ľuďoch, ktorých ostatní už odsúdili, ona hľadá to dobré.

Julie Klassenová akoby zmenila spôsob písania. Predošlé knihy pôsobili dosť „Austenovsky“, no v tejto sa podrobným opisom venuje len na začiatku a potom začína písať dynamický a odvážne. Jediné, čo by som knihe Tajomstvo Pembrooke Parku mohla vytknúť je nezáživný začiatok. Cez ten sa musí človek pre-lúskať a až potom prísť k zaujímavejším častiam. Avšak keď človek zvládne úvod postupne nahliadne do akčných a tajomných scén, pri ktorých by sa možno aj po tme bál. Postupne ma príbeh pohltil tak, že som od knihy neodchádzala. Takže ju vrelo odporúčam 🙂

KLASSENOVÁ, Julie. Tajomstvo Pembrooke Parku. Prvé vydanie. i527.net, 2016. ISBN 9788089822034.