Myslím, že román Krajina mlčania sa dotkne hlavne tých, ktorý si počas života prežili viacero ťažkých životných skúšok. Hlavná hrdinka Elianna prechádza z jednej ťažkej skúšky do druhej. Jej sny o budúcnosti sa menia na prach a jej život je čím ďalej tým viac menej predvídateľný. Prostredníctvom Elianninho príbehu nám Tessa Afsharová ukazuje, že Boh má aj pre nás cestu zázračného uzdravenia.

Eliannin život bol do smrti jej štvorročného brata Jozefa rozprávkový. Bola nekonečne milovaná svojou rodinou, mala skvelého snúbenca a zápal pre rodinnú dielnu. Všetko sa však zmenilo, keď nedala dobrý pozor na Jozefa, ktorý v dôsledku štipnutia včelou zomrel. Pre otca sa stala neviditeľnou a okolie si o nej začalo šepkať. Odsúdili ju bez toho, aby sa mohla brániť. Zostalo len málo takých, ktorí ju neodsudzovali a milovali ju  napriek všetkému.

Po smrti jediného syna, otec smútil a už nemal chuť pracovať. Prácu po ňom teda prebrala Elianna, ktorá mala veľa kreatívnych nápadov, ktoré pomohli udržať rodinnú dielňu nad vodou. Jej otec to však vôbec neocenil. Nech robila Elianna čokoľvek, už na ňu nikdy nehľadel ako na milovanú prvorodenú dcéru. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré sa cítila stále viac menejcenná a nehodná lásky. Kto by predsa mohol mať rád človeka, ktorý je zodpovedný za smrť nevinného dieťaťa?

Jej snúbenec Etan sa ju snažil ubezpečiť o tom, že to bola nehoda, že on ju aj napriek všetkému miluje. Aj naďalej si ju chcel vziať. On videl to, čo sama Elianna nevidela. Videl jej hodnotu, jedinečnosť, obetu a lásku k druhým. Smrť malého Jozefa, však spustila lavínu problémov, ktoré postupne ničili ich plány do budúcnosti. Posledných pár rokov zanechalo Elianne nespočetné rany na duši, ku ktorým sa pridala aj ťažká choroba. Má Elianna ešte nádej na uzdravenie? Alebo ju čaká len smrť a odsúdenie rodiny a okolia? Jestvuje niekto, kto dokáže pomôcť jej telu a snáď aj duši?

„Potom sa musíš kajať a naučiť sa vidieť Boha takého, aký je, Elianna, nie takého, akého ho vykresľuje tvoja skúsenosť. Nesmieš naňho hľadieť ako na bezohľadného zlodeja snov a túžob, i keď ti srdce našepkáva niečo iné.“

Máloktorý román vo mne vyvolal toľko emócií ako Krajina mlčania. Autorka totiž veľmi živo vykreslila príbeh Elianny a jej rodiny. Zatiaľ sa mi totiž nestalo, že by som sa pristihla pri tom, že plačem pri čítaní knihy. Nie raz, ale niekoľko krát. Eliannin smútok sa ma bytostne dotýkal. Stále som dúfala, že po ďalšom kríži už konečne príde niečo, čo naplní jej život radosťou. Keď som o tom však spätne uvažovala priznala som sama pred sebou, že veď aj takáto býva niekedy realita. Krutá, smutná a veľmi bolestná. Človek dúfa a čaká, že ak príde opäť nejaký kríž už to nezvládne, že po bôli musí prísť úľava. No nie vždy je to tak. Jeden kríž strieda oveľa horší a ťažší kríž. Je len na nás ako sa k tomu postavíme.

„Viac sa modlím. Učím sa, že poslušnosť Bohu znamená neupierať zrak na vlastné túžby. Človek sa proste posúva krok za krokom na miesto, ktoré mu predurčil Pán. Môžeme byť unavení, zranení, skrúšení, ale na tom nezáleží. Jednoducho ideme tam, kam nás vedie Boh, až sa prestaneš sústreďovať na to, čo by si chcela ty sama. Je to škola trpezlivosti.„

Práve v tomto sa pre mňa stala Elianna vzorom. Hoci s ťažkosťami vždy vstala. Nevzdávala sa. Hoci sa neprestajne obviňovala z Jozefovej smrti a myslela si, že pre ňu milosrdenstvo neexistuje, nezanevrela na Boha. Nerozumela, prečo práve ona prechádzala toľké roky skúškami a už vôbec nechápala prečo ju zasiahla tak vážna nevyliečiteľná choroba. Musela sa vzdať všetkého, peňazí, rodiny a priateľov. Jej spoločníkmi sa stalo len ticho a chlad. Nik sa jej nemohol dotknúť, bola predsa nečistá! Ó ako veľmi túžila po objatí po rozhovore. Myslím, že v reálnom živote by to boli veľmi ťažké duchovné cvičenia v krajine mlčania niekoľko rokov, bez akéhokoľvek ľudského tepla. No práve tam v tichu prichádza Boh.

„Aký pokoj prichádza, keď sa odovzdáme Bohu! Aká úľava sa zmocní človeka, ktorý sa prestane vzpierať Stvoriteľovi, svetu a sebe! Ocitla som sa na dne zo silami, no práve vtedy sa začala najdôležitejšia cesta môjho života.“

Tessa Afsharová opäť majstrovsky vdýchla život časti Biblie. Nad staťou o žene, ktorá trpela mnoho rokov na krvotok, som sa nikdy nejak špeciálne nezamýšľala, prišlo mi to len ako jeden z mnohých Ježišových zázrakov. Vôbec som si neuvedomila ako sa asi musela cítiť. Bola bez prostriedkov. Opustená a veľmi chorá. Skúsila všetko, aby sa vyliečila no nevzdala sa! Uverila, že Boh môže uzdraviť jej telo. A on urobil v čo uverila a ešte viac. A to je výzvou aj pre nás, verme že Ježiš nás dokáže uzdraviť, zo všetkých našich fyzických neduhov, strachov a čohokoľvek. Jeho moc a milosrdenstvo nepoznajú hranice.

„Nebyť Boha a jeho milosrdenstva, moja duša by dávno odletela do krajiny mlčania, prázdnoty a beznádeje. Vtedy som si to neuvedomovala, no jedinou oporou mi bola jeho vytrvalá láska. Ježiša vnímam ako milosť od Boha. Vrátil mi život, zachránil ma pred krajinou mlčania.“

Zaujal vás román Krajina mlčania? Túto a mnohé iné zaujímavé kresťanské romány si môžete kúpiť na kumran.sk