Milí čitatelia, ako by napísala Pollyanna, som rada, že sa s vami môžem podeliť o naše pocity z druhého dielu Pollyanna dospieva. A som tomu rada, pretože vďaka Pollyanne sa snažím nielen ja, ale aj pár členov mojej domácnosti viesť o kúsok pozitívnejší a šťastnejší život. Keď nám do života vstúpi niečo na prvý pohľad negatívne, povieme jeden druhému: „Akoby v tejto situácii reagovala Pollyanna? Čo pozitívne by našla?“ Napriek tomu, že Pollyanna dospieva, ešte vždy má v sebe tú svoju špecifickú jedinečnosť, vďaka ktorej sa k nej budeme vracať zas a znova.

Pár slov o knihe Pollyanna dospieva

Po prečítaní prvého dielu sme sa obe s Aničkou nevedeli dočkať pokračovania. Napriek tomu, že Pollyanna začala dospievať, ešte vždy hrala svoju hru radosti. Napriek tomu, že sa ocitá vo veľkomeste, má problém nájsť ľudí, s ktorými by hru mohla hrať. A to sa povodne nazdávala, že pri takom obrovskom množstve ľudí to bude jednoduchšie. V tomto sa absolútne mýlila. Prvotné neúspechy však nezabránia Pollyanne, aby prestala byť takou akou bola.

Aj keď sa s tetou Polly dostanú do ťažkej situácie, Pollyanna sa snaží zachovať si nielen radosť, ale aj byť oporou svojej tete, ktorá sa jej pred rokmi ujala. Hoci to pre ňu nová úloha nie je úplne jednoduchá, nevzdáva sa a do všetkého sa púšťa s entuziazmom jej vlastným. To, čo nakoniec zatrasie Pollyannou je LÁSKA! Láska, akú nikdy predtým nepoznala ňou zamáva. Nové situácie, do ktorých sa dostala naša obľúbená hrdinka mi pripomenuli vlastne prvé lásky.

Čo mi kniha dala???

Eleanor H. Porterová musela byť naozaj zaujímavá osobnosť, keď dokázala napísať takéto pôsobivé knihy. Vôbec sa nestotožňujem s názorom, že príbehy o Pollyanne by mali byť určené pre detských čitateľov. Hoci sa to tak na prvý pohľad môže zdať, po ich prečítaní by som ich zaradila k Malému princovi od Antoina saint Exupéryho. Malý princ aj Pollyanna nesú v sebe obrovské posolstvo a to najmä pre dospelých. Treba sa zamerať na to dôležité! Nie na hlúposti, či negatívne veci. Treba vo svete aj v druhých hľadať to dobré, krásne, pozitívne…. Hoci by to oni sami nevideli alebo nechceli vidieť.

Podobne ako Pollyanna sa snažila učiť druhých hru na radosť, ja sa snažím nielen to, ale aj vravieť druhým o Pollyanne. Naposledy to bolo keď som vyše troch hodín čakala na odborné vyšetrenie. Niekto by si pomyslel, toľko hodín sedieť a čakať…!!! Aj mne sa moc nechcelo a na ten deň som už mala dosť iných plánov, ale nakoniec som bola taká rada, že som tam bola tak dlho. Stretla som sa s kamarátkou, ktorej som chcela už dlhšie zavolať a takto sme sa mohli rozprávať 3 hodiny! A rozprávala som jej aj o Pollyanne. Mala som totiž pocit, že jej práve chýba niečo, čo by jej mohlo vliať do života trochu radosti. Neskôr si knihu kúpila a bola podobne ako ja nadšená.

Aničkin pohľad…

Túto knihu vrelo odporúčam všetkým mladým dámam, ako som ja!
Vysvetlí vám prečo. Každá puberťáčka (ani Pollyanna sa tomu nevyhla) má veľa problémov a starostí vyše hlavy. Medzitým sa okolo nás začínajú obšmietať chalani a život sa nám obráti naruby. Keď som bola menšia, myslela som si, že ma puberta obíde, že som voči tomu imúnna. Ako tieto problémy riešila Pollyanna?

• Optimistický (ako vždy)
• Koná v prospech ostatných
• Chce, aby boli všetci šťastní a snaží sa napraviť to, ak niekoho zraní

Okrem týchto tém okolo dospievania, puberty atď. je tam jedna dôležitá téma, o ktorej sa dnes už menej hovorí. Je ňou chudoba. Aj Pollyanna sa s ňou stretne a hneď podniká veľa vecí na jej zmiernenie. Stále platí pravda, ktorú raz vyslovil pán John Pendleton: „Domov vytvorí ruka a srdce ženy alebo prítomnosť dieťaťa.“ Pollyanna sa naučí prijať ťažkosti života a nezabudne v nich hľadať radosti.

Zhrniem to: „Pollyanna je všeliek vysokoúčinný (v knihe to tvrdili najmä lekári, ako napríklad jej strýko doktor Chilton ), takže vezmi a čítaj!“ A ak ste si ešte neprečítali prvú knihu o Pollyanne, odporúčam prečítať obidve!

Ukážka z knihy Pollyanna dospieva

Bola to úžasná hodinka. Pre Pollyannu to bola svojim spôsobom najkrajšia hodina, akú kedy prežila, pretože konečne našla niekoho, kto dokázal hovoriť rýchlejšie a dlhšie ako ona. Tento zvláštny chlapec bol nevyčerpateľnou studnicou ohromných príbehov o statočných rytieroch a krásnych dámach, o turnajoch a bitkách. A navyše ich opisoval tak farbisto, že Pollyanna na vlastné oči videla hrdinské činy rytierov v brnení a krásne dámy s kučeravými vlasmi v šatách zdobených drahokamami, hoci v skutočnosti sa pozerala na kŕdeľ poletujúcich holubov a vrabcov a skupinku veveričiek šantiacich na trávniku zaliatom slnkom.

Na ženy z dobročinného spolku si vôbec nespomenula a o hre na radosť sa nezmienila ani slovkom. S rozpálený mi lícami a rozžiarenými očami putovala dávnymi dobami v sprievode chlapca odrasteného na dobrodružných príbehoch, ktorý čo Pollyanna netušila sa do tejto krátkej hodinky družnej zábavy snažil vtesnať nesčíselné množstvo ponurých, osamelých dní.

Až keď poludňajšie zvony popohnali Pollyannu domov, uvedomila si, že vlastne ani nevie, ako sa chlapec volá.

„Viem len to, že sa nevolá sir James,“ vzdychla si a mrzuto sa zamračila. „Ale nič to, opýtam sa ho zajtra.“

Prajeme vám príjemné čítanie

Vaše knihomoľky

PORTEROVÁ, E. H. Pollyanna dospieva. kumran.sk 2024. Mäkká väzba. 328s. ISBN: 978-80-89993-99-4

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com