Hoci je kniha Keď Boh mlčí na trhu už viac ako 20 rokov, dostala sa ku mne až teraz, v novom vydaní. Už samotný názov vo mne vzbudzoval množstvo otázok. Avšak nielen názov, ale aj samotná téma knihy, mlčanie Boha. Rozprávali ste sa o mlčaní Boha so svojimi blízkymi? Ja teda nie. Skôr mám pocit, že takmer z každej strany počujem o tom, ako Boh k niekomu prehovoril či vypočul jeho modlitbu. O čase, keď Boh mlčí sa pravdupovediac moc nehovorí. Prečo je tomu tak? Veď snáď každý si už v živote zažil, že Boh neodpovedá na jeho modlitby a volania. Ak chcete vedieť viac, určite nezostaňte len pri čítaní recenzie, ale siahnite určite aj po knihe 🙂

„Viera je postojom dôvery, ktorý nám umožňuje prijať Božiu vôľu spôsobom, ktorý je iným ľudom cudzí. Viera sú otvorené dlane.“

Autor Pete Greig rozdelil knihu na štyri časti: Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu. Dozviete sa ako zvládnuť ťažké obdobie nevypočutých modlitieb a ako sa vtedy modliť. Pomôže vám pochopiť, prečo sú niektoré modlitby nevypočuté (tu poskytuje naozaj veľmi dobré a racionálne dôvody, ktoré som si až doteraz neuvedomovala). Tiež načrtne kde Boh je, keď máte pocit, že pri vás nestojí. Sám autor si prešiel veľmi ťažkým obdobím ako sa dočítate v knihe. Vďaka tomu napísal túto veľmi praktickú knihu, ktorá pomohla mne a môže aj vám pomôcť preklenúť obdobie, keď máme pocit, že len tápeme v mori nevypočutých modlitieb. Spôsob jeho písania je veľmi príjemný a knihu prečítate s ľahkosťou a za krátky čas. Našla som v nej množstvo podnetných a pravdivých myšlienok.

Môj pohľad…

O tom ako Boh vypočul moje modlitby, odpovedal na malé či veľké prosby, postaral sa o mnohé naše potreby rozprávam rada a veľa. Je nádherné cítiť, že Boh sa o mňa a mojich blízkych stará. Niekedy bývajú moje modlitby skromnejšie, no Boh ma prekvapí a splní ich vo väčšej miere ako som čakala. Inokedy sú také obrovské až sa bojím o ne prosiť, no Boh sa nedal zahanbiť. Myslím, že je správne svedčiť o Bohu tým, že budeme hovoriť o zázrakoch, ktoré sa nám vďaka nemu stali. No mali by sme hovoriť aj o nevypočutých modlitbách. Povedzme to svojím blízkym, ktorí nás určite radi podporia slovom i modlitbou, no povedzme to aj Bohu. Povedzme mu to tak ako to cítite. No rovinu. Bez príkras. Možno aj s krikom a plačom, hlavne hovorme otvorene a úprimne.

„Nárek je viac než len technika na uvoľňovanie emócií. Je to ovocie prehlbujúceho sa duchovného života, v ktorom sme sa naučili stáť pred Bohom nahí – bez pretvárky a pocitov hanby.“

Ja sama som kedysi nerozumela, prečo na niektoré moje modlitby neodpovedal. V čase keď Boh neodpovedal na moje prosby som sa cítila zranená a nemilovaná od Boha. Pýtala som sa ho úplne jednoducho: „Prečo Bože, prečo si ma nevypočul?“ A jeho odpoveď na moje otázky neprišla hneď, niekedy až po desiatich rokoch. A až teraz chápem, že to tak bolo SPRÁVNE A DOBRÉ. Teraz si hovorím ach ako dobre Bože, že si ma vtedy nevypočul 🙂 Teraz to konečne vidím z inej perspektívy a väčšieho nadhľadu.

Ak Boh mlčí, tak vždy s istým zámerom. Je to nástroj výchovy, ktorý uplatňuje na svojich deťoch, aby sme mali účasť na jeho svätosti“

Aby som bola konkrétna uvediem dva príklady nevypočutých modlitieb môjho života, ktorých pochopenie mi trvalo viac ako desať rokov. Prvá možno veľmi banálna prosba bol dom. Ešte pred svadbou sme si vysnívali, že budeme bývať v dome. Modlili sme sa za to. Hľadali. No nič. Čakali sme rok, dva, desať. Keď konečne svitla nádej, že to Boh splní, nevyšlo to. Boli sme sklamaní… A potom sme sa zmierili s tým, že asi dom nie je pre nás, že to nejako šiesti v tom trojizbovom byte zvládneme. A keď sme to konečne pustili, Boh nám ho poslal. Oveľa väčší ako sme čakali. Keby sme išli kupovať dom na začiatku manželstva, určite by sme nehľadali taký obrovský ako máme teraz! Boh však vedel lepšie ako my, že budeme potrebovať veľký! Tak nám ho poslal až v tom najlepšom čas pre nás. Navyše v čase začínajúcej korony, kedy by som sa toľkými deťmi v byte asi zbláznila 🙂

„Nevypočuté modlitby pobádajú k vytrvalosti a tým formujú náš charakter a vieru oveľa viac ako okamžitá odpoveď na naše prosby. Boh niekedy cielene otáľa s vypočutím našich modlitieb, pretože nám chce odovzdať nejaké dôležité ponaučenie alebo upevniť náš charakter.“

Druhá moja prosba mi prišla ešte banálnejšie. Vždy som veľmi túžila rodiť prirodzene. Pre prvým pôrodom som bola na kurzoch. Chcela som byť pripravená najlepšie ako sa dá. No človek mieni a Pán mení. Verdikt cisársky! Bola som sklamaná. Pri druhom som si vôbec sekciu nepripúšťala, no opäť to tak dopadlo. Skrátim tento príbeh. Mám za sebou päť cisárskych pôrodov a dlhú dobu som to Bohu nevedela odpustiť. No teraz už viem na čo to bolo a je dobré. Môj život a mojich päť výnimočných detí svedčia o tom, že Bohu nič nie je nemožné. Mnohí sa ešte stále čudujú keď im to poviem. Mnohým náš príbeh vleje do života nádej, lebo si myslia, že po druhej sekcii už nemôžu mať ďalšie dieťa (aj mne pri treťom tehotenstve odporúčali potrat). To bol ten dôvod, prečo nebola táto modlitba vypočutá. Bolo to niečo väčšie, čo ma presahuje. A aká je tá vaša? Prečo ju Boh nevypočul?

Prajem vám všetkým pokoj do náročného obdobia ticha, keď máte pocit nepočuje vaše modlitby. A nezabudnite. On je vždy pri vás aj keď ho nevidíte a necítite 🙂

GREIG, Pete. Keď Boh mlčí. Kumran.sk 2021. 305s. Mäkká väzba. ISBN: 978-80-89993-49-9

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com