…odvážne kráčanie k naplnenému životu

Myslím, že zrejme každý človek sa už cítil v živote zlomený pod ťarchou životných udalostí. Ann Voskampová nám ponúka vo svojej knihe Cestou zlomenosti návod, ako pretvoriť zlomenosť, ktorá nás ťaží na niečo krásne a hodnotné. Jej knihu je veľmi ťažké zhrnúť do pár odstavcov a i keď sa o to budem snažiť, určite ani zďaleka nevystihnem jej jedinečnosť. Dúfam však, že moja recenzia navnadí, čo najviac z vás.

Musím sa priznať, že prvý krát od kedy píšem recenzie som Boha prosila o to, aby mi vnukol tie správne slová ako napísať recenziu, ktorá jej bude hodná. Dôvodom bolo, že som mala počas celého čítania pocit, ako by sa prostredníctvom autorky zhováral so mnou sám Boh. Slová a myšlienky sa mi vrývali hlboko do srdca a zanechali v ňom hlboké stopy. Kniha mi síce odkryla staré rany, pri ktorých som mala chuť plakať, no dúfam, že mi pomôže začať nový začiatok a zo mňa sa stane lepší človek.

„Som žena s tajomstvami, o ktorých nie som schopná hovoriť, s hriechmi, ktoré sa ako skrytá čierna pleseň rozrastajú v skrytosti duše. Som žena, ktorá mlčky trpí a cíti sa otrasená v drobiacich sa základoch. Viem, čo to znamená, byť stratená, no netuším dosť dobre, ako to napraviť. Môj mačetový jazyk zraňuje moje deti, vybudovala som si okolo seba studený múr, aby som si ochránila srdce na úkor iných sŕdc.“

Cítite sa zranený, zlomený, frustrovaný, v niektorých chvíľach neviete ako máte žiť, neviete ako radostne fungovať ďalej s tou ťarchou, ktorú v sebe nosíte? Áno máme také chvíle keď nevieme, čo robiť, niekedy máme pocit, že nám nič nepomáha s každou ďalšou vypätou situáciou sa to ešte zhoršuje. Práve vtedy keď sa takto cítime, vôbec netúžime po tom zaoberať sa niekym ďalším, vidíme len seba, svoje bôle, svoje starosti, svoj kríž, cítime sa sami. Čo sa však stane ak prestaneme myslieť na seba a urobíme niečo pre druhých?

„Z plnosti milosti, ktorú prijal, láme a dáva – a tvorí cestu k životodarnému prijímaniu v spoločenstve. Cestu zlomenosti.“

Ste toho schopní? Je niekto toho schopní? Kristus je toho schopný! Veď on sa daroval z lásky pre nás v bolestiach. Obetoval sa pre nás na kríži. Lámal sa a dával sa nám a stále sa nám dáva. Vždy na svätej omši si to pripomíname, ako sa dal pre nás! On musel umrieť, aby sme my mohli žiť! Zlome seba a rovnako sa darujme aj my pre druhých. Sme kresťania a máme sa pripodobňovať Kristovi, aby ľudia okolo videli a cítili, že sme jeho nasledovníci.

„Je tu zlomenosť, ktorú nemožno nikomu vyčítať. Zlomenosť, ktorá je plátnom pre Božie svetlo. Zlomenosť vytvárajúca okná, cez ktoré vidieť do ľudských duší. Zlomenosť duše je tu preto, aby sa v nej mohli udiať Božie skutky.“

Môžno si práve v tých ťažkých chvíľach hovoríte, že práve teraz by tu mal byť pre vás niekto druhý, že vy ste ten, čo potrebuje pomoc. A vlastne, čo by ste mali z toho vy? To uvidíte, až keď sa dobrovoľne a z lásky zlomíte pre druhých a budete darom pre svet. Stačí v maličkostiach popri vašich každodenných starostiach darovať svoj čas svojim priateľom, či vypočutím predavačky v obchode, darovaním úsmevu, zaplatením účtu cudzím, obdarúvaním tých, ktorý vám to nebudú môcť vrátiť. Keď to urobíte nepomôžete len iným, ale aj sebe. Ako? To uvidíte, keď sa odhodláte vykročiť Cestou zlomenosti. To je skutočná láska!

„Skutočná láska nás vyzýva, aby sme robili ozaj nebezpečnú vec: zomierali v rozdrobovaní sa. Musíme sa lámať a dávať v malom, v takých bezvýznamných okamihoch, že nám nikto nezatlieska. Vylievať svoj život v práčovniach, pri čistení toaliet a vaní, v štvrtiach chudoby, v biednych izbách, mimo svetiel reflektorov.“

Nesmieme však zabúdať ani na to, že aj my máme druhým dovoliť, aby sa oni stali darom, pre nás. Aj ostatní sa potrebujú lámať a dávať pre druhých, nesmieme im odopierať túto službu lásky. Ak by sa však niekedy stalo, že máme pocit, že sme vo svojich ťažkostiach sami, nezabudnime na to podstatné: Boh je stále s nami! Boh a jeho milosrdenstvo, jeho nekonečná láska k nám nedokonalým ľuďom, ktorých bezpodmienečne miluje.

„Keď prenikavo cítime, že sme jeho milovaní, nehľadáme len znamenia jeho lásky vo svete a nestačí nám pocit, že máme jeho lásku. V skutočnosti sa sami stávame znameniami jeho lásky.“

Ďakujem Bohu za to, že som mala možnosť prečítať si výnimočnú knihu Cestou zlomenosti a tiež ďakujem svojmu Božiemu poštárovi, ktorý niekedy úplne nevedomky pošle to, čo potrebujem preto, aby som sa mohla formovať a stať sa lepšou Kristovou nasledovníčkou.

Možno vzduch nie je všetkým, čo nás udržuje nažive. Je tu kríž, ktorý mi pomáha dýchať. Pripomína mi, pretvára ma, a ja som taká neznesiteľne zábudlivá. Usilujem sa pamätať na to, že s odvahou prehltnutá milosť je pre život to najdôležitejšie.

VOSKAMPOVÁ, Ann. Cestou zlomenosti: odvážne kráčanie k naplnenému životu. Stará Ľubovnňa: Kumran, 2017, 264 s. ISBN 978-80-89487-88-2.