Učiteľova dcéra Emma sa rozhodla zlepšiť ich zlú finančnú situáciu. Jej otec pán Smallwood sa po smrti manželky nezaujímal takmer o nič. V poslednej dobe mali stále menej a menej študentov. Preto sa Emma rozhodla, že sa pokúsi nejakých zohnať. No namiesto toho, aby k nim prišli dvaja synovia baroneta Gilesa Westona, oni majú prísť k nim. Emma sa bála, že otec ponuku baroneta Westona neprijme, no na jej prekvapenie sa z toho dokonca tešil.

„Keď Henry odišiel zo Smallwoodovej akadémie, Emma si vydýchla úľavou, avšak Philipov odchod by ju veľmi zarmútil. Nedokázala pochopiť,ako môžu byť dvaja bratia takí rozdielni.“

Učiteľ pán Smallwood už kedysi učil dvoch najstarších synov baroneta Westona. Henry si často doberal Emmu a robil jej napriek. Naopak Henryho brat Philip bol jej jediným priateľom spomedzi všetkých otcových žiakov. Emma na Philipa rada spomínala. Na druhej strane tajne dúfala, že s Henrym sa v ich sídle príliš často neuvidí.

„Dúfam, že lady Westonová napokon zmení názor na náš pobyt v sídle. Kiežby si malí Westonovci obľúbili otecka tak ako Philip a Henry, keď boli v našej škole.“

Pan Smallwood s dcérou teda na rok prenajali svoj dom a odišli do Cornwallu. V sídle baroneta však nie je všetko tak ako to vyzerá. Emma zistí, že niekto cudzí bol v jej izbe a navyše začína odhaľovať, že v noci niekto cudzí hráva na klavíri. Aby toho nebolo málo, lady Westonová dáva veľmi jasne najavo, že si neželá, aby ktorýkoľvek z jej synov si niečo začal s Emmou. Pre jej synov bola podľa spoločenského postavenia, nevhodnou kandidátkou na manželstvo. Emma preto zvažovala odchod domov.

„S Emmou Smallwoodovou v dome bude dvojnásobne ťažké udržať veci v tajnosti. Vždy bola príliš múdra. Teraz by sa jej to však nemuselo vyplatiť.“

Podarí sa Westonovcom udržať rodinné tajomstvo?
Sú Smallwoodovci u nich v bezpečí?
Pochopí Emma, aký Henry Weston v skutočnosti je?
Komu z Westonovcov môžu dôverovať?

Knihu Učiteľova dcéra mi odporučila naša knihovníčka a som rada, že som si ju prečítala. Objavila som tak ďalšiu skvelú spisovateľku. Štýl písania mi veľmi pripomína Jane Austenovú, takže sa teším, že niekto v súčasnosti píše podobne. Príbeh Emmi mi pripomína Jane Eyrovú, no je menej strašidelný, čo vnímam ako veľké plus. Kniha je zmesou romantiky a záhady, takže ma nútila čítať stále ďalej. Je plná dynamiky a zvratov, dokonca som ani neuhádla ako dopadne.

Páčilo sa mi, ako Emma postupne odhaľovala charaktery jednotlivých postáv a tiež to, ako sa snažila byť v každom okamihu milá a dobrá. Do posledných chvíľ sa nedalo odhadnúť kto aký v skutočnosti je a na akého sa pred svetom hrá. Až jednotlivé situácie a činy ukázali charakter postáv. Práve toto, dodávalo príbehu na tajomnosti.

Kniha je síce historický ľúbostný román, no nie je príliš presladená, čo jej pridáva na realite.