Kniha Bohovia a králi je detailnejším prerozprávaním z čias keď sa židia odvrátili od svojho Boha a začali uctievať cudzích bohov a modly. Umožňuje nám lepšie pochopiť a vžiť sa do doby, keď žil prorok Izaiáš. Potom ako kráľ Eliab obetoval svojho prvorodeného syna Eliaba. Táto obeta mala zabezpečiť, aby Moloch ochránil Achaza a kráľovstvo. Čo ak kráľovi nebude stačiť jedna ľudská obeta? Kto môže uchrániť Ezechiáša pred kráľovým rozhodnutím?

Kráľ Achaz sa stále viac spolieha na uctievanie rôznych bôžikov a modiel. Úplne zabudol na zmluvu, ktorú s Izraelitmi uzavrel jediný boh Jahve. Vyzerá to tak, že ho pred jeho pomýlenou cestou nedokáže nikto a nič odvrátiť. Nielenže obetuje dvoch vlastných synov Molochovi, ale nabáda aj ostatných, aby robili ako on. Úplne nevinní chlapci končia v rozďavenej papuli Molocha. V jej útrobách čaká na nich oheň a ani ich smrteľný nárek, nemení rozhodnutie kráľa a ostatných.

„Eliabovo bolestné vrešťanie prehlušilo aj hukot ohňa a dunenie bubnov. Ozývalo sa aj po tom, čo  prepadol cez okraj a Moloch ho pohltil. Jeho vresk z hlbín plameňov trval iba chvíľku, no Ezechiášovi to znelo ako celá večnosť.“

Po smrti brata sa Ezechiáš bojí nielen o svoj život, ale aj o životy svojich nevlastných súrodencov. Keďže ich otec je kráľ Achaz, nik ich nedokáže ochrániť pred jeho rozhodnutím. Na najbližšej obeti Molochovi mali obetovať práve Ezechiáša. No tesne pred obetou prichádza prorok Izaiáš, ktorý začína hovoriť o pravom a jedinom Bohu. Ezechiáš si začal neustále opakovať jeho meno. Jahve. Jahve boh jediný zachráň ma. A naozaj namiesto neho vybrali jedného z jeho bratov.

Keď sa skončili hrôzy pri obetovaní mladých chlapcov, Ezechiáš ešte vždy volal Jahveho. Jeho matka ho nedokázala utíšiť a poslala po svojho otca Zachariáša. Ten ho postupne začal učiť o Bohu a ich viere. No potom ako Zachariáša uväznili a zabili jeho matku, ho vyučoval egyptský učenec Sobna. Ten ho však neučil o Bohu ani o viere izraelitov. Tak Ezechiáš postupne zabúdal na boha, ktorý ho zachránil. Achaz aj naďalej uctieval iných bohov a navyše sa podvolil vláde krutých Asýrčanov.

„Achaz s hrôzou sledoval, ako Asýrčania držia zajatcov na zemi za ruky a nohy, aby ich pomaly umučili. Boli zjavne veľmi dômyselní v predlžovaní  ľudského utrpenia. Achaza premáhal des a šok, no vresk neustával. Keď to už dlhšie nevydržal, predral sa do zadných radov, padol na kolená a povracal sa.“

Hneď na začiatku knihy Bohovia a králi som dostala doslovne šok. Scény opísané v knihe Bohovia a králi, mi pripadali až neskutočne realistické a hrôzostrašné. A je to zrejme aj preto, že obety ľudí sa kedysi naozaj odohrávali. Táto skutočnosť mi prišla o to horšia, že zväčša obetovali deti, ktoré sa nedokázali brániť. Rodičia, ktorí obetovali svoje deti dokonca vyzerajú spokojní, čo pre svoju modlu Molocha vykonali.

Veľmi povzbudivá je však viera Ezechiášovej matky, ktorá si radšej vybrala smrť, ako by mala uctievať Ašeru, ako jej prikázal jej manžel kráľ Achaz. Vedela, že po jej smrti sa nenájde človek, ktorý by chránil jej synov. No spoľahla sa na boha a odovzdala mu svoj život aj životy svojich synov.

„Moja viera v Boha za posledné mesiace rastie o to väčšmi, o čo viac ho uctievam. Vidím jeho odpovede na moje modlitby. Zachránil môjho syna…“

Kráľ Achaz chcel mať všetko pod kontrolou. Nedokázal sa len tak spoľahnúť na Boha svojich otcov. Počas čítania celej knihy mi to pripadalo, ako by svoj strach skrýval za nekonečnú krutosť. Konal veľmi sebecky a neváhal obetovať čokoľvek, len aby pomohol sebe. Nie sme však aj mi niekedy rovnakí ako Achaz? Neobetujeme šťastie druhých v prospech seba? Nevytvorili sme si v dnešnej dobe bôžikov a modly? Rovnako ako Achaz sa bojíme o to či budeme mať hojnosť všetkého a závidíme druhým ich šťastie a majetok. Verme Bohu, že ak mu odovzdáme svoje trápenia on sa postará.