A je to tu! Pravý slovenský kresťanský román Dokonalá napísaný skvelou spisovateľkou Máriou Kohutiarovou. Keďže príbeh sa odohráva na Slovensku, v pomeroch, ktoré si vieme veľmi dobre predstaviť, môžeme nadobudnúť pocit, že hrdinovia sú naši blízki priatelia. Manželia Monika a Martin sa ocitli uprostred manželskej krízy. Z vonku pôsobí rodina dokonalosťou, no po bližšom preskúmaní situácie zisťujeme, že sa závratnou rýchlosťou blíži rozpad. Dokáže niečo zmeniť túto vyhrotenú situáciu?
Po viacročnom bývaní u rodičov sa Monika s Martinom rozhodli bývať vo svojom. Bývanie so svokrovcami, ktorí sa do všetkého miešajú a manželka, ktorá sa nezastane manžela, bolo pre Martina už neúnosné. Napätie dvoch rodín v jednom dome by sa dalo krájať. Rozhodnutie postaviť vlastný dom len vlastnými silami bolo pre Martina viac než výzva. Dúfal, že v novom dome bez obmedzení bude ich manželská láska prekvitať a výchova detí bude jednotná. No dopadlo to presne naopak. Kým sa Martin zaoberal stavbou a Monika dokonalým zariaďovaním nového domu, príliš sa odcudzili. Navyše, o Moniku prejavil záujem sympatický kolega z práce…
„Monika sa cítila neskutočne osamelá. Chýbalo jej Martinovo objatie, dlhé prechádzky v horičke, slovko, aj čas, ktorý by patril iba im dvom za dverami spálne.“
Napätá situácia, ktorá vládla v novej domácnosti vyvrcholila práve v deň, keď sa Monika rozhodla ukončiť stretnutia s Filipom. Martin náhodou prechádzal okolo miesta, kde sa stretli a celé si to vysvetlil po svojom. Monika až vtedy, zoči voči pravde pochopila, že stretnutia pri kávičke so sexi kolegom Filipom sa nikdy nemali stať. Bolo však už príliš neskoro na nápravu. Dokonca sa dopočula, že o týchto stretávkach si všetci šuškajú. Ako sa z tejto situácie len dostanú? A čo ich deti?
„Špina… špina… kto je špina? Kto v ich vzťahu zašpinil to, čo bolo medzi Martinom a ňou? Kto tam vniesol blato?“
Myslím, že autorke sa veľmi podarilo vystihnúť problém mnohých manželstiev. Spoločný čas, jednota v rozhodnutiach i výchove, nezištnosť a spoločná modlitba. Niekedy sa necháme omámiť falošnou vidinou toho najlepšieho pre nás a našu rodinu. Treba si však dôkladne zvážiť a uvedomiť, či to stojí za to a či tým nestratíme niečo oveľa dôležitejšie.
Chápala som potrebu manželov osamostatniť sa, aby ich manželstvo a rodičovstvo nebolo rušené. Dnes je to už príliš bežné, že manžel a výnimočne aj manželka odídu za prácou alebo pracujú v dvoch prácach, aby sa mali lepšie. Ide sa zarobiť na nový dom, nové auto, nové…… Stráca sa však spoločný čas, strácajú sa putá! A čo je najhoršie a veľmi časté, posúvajú sa méty, na čo všetko ešte treba zarobiť, čo treba ešte vylepšiť, aby sme sa mali lepšie, aby všetko bolo dokonalé a nič nechýbalo.
A potom, aj keď nechcene, vznikne to, čo si nechcú manželia priznať – odcudzenie. Jeden sa cíti príliš unavený na to, aby prejavil akýkoľvek záujem o rodinu a druhý sa cíti odstrčený a nechcený. A do tejto situácie prichádza rožkatý a nahovára obom klamstvá, ktorým ľahko podľahnú, pretože sa cítia preťažení. A potom prídu slová, ktoré nik nechcel vysloviť a činy, ktoré by sme nikdy pred tým neurobili. Slová a činy tak zraňujúce, že môžu zapríčiniť rozpad nielen manželstva, ale aj celej rodiny.
„Dá sa niečo také zapiť či zabudnúť? Martin, ktorému alkohol prudko stúpol do krvi, vedel rovnako ako Karol: žiadna slivovica ani borovička nevedeli tú hrudu rozpustiť, bolesť zmenšiť… čo ako pálili.“
Navyše novú situáciu medzi rodičmi veľmi vnímajú aj deti. Každé z nich to nejako poznačí a zraní. Rozmýšľajú nad tým, či nesú na rozpade rodičov vinu, či mohli nejakým činom zabrániť rozpadu… a v neposlednom rade sa učia od rodičov. Deti sa učia od rodičov všetkému, dobrému i zlému, spôsobu rozhodovania i spôsobu života, a preto je životne dôležité, aký príklad dávame svojim deťom.
„Ak vidí všetko, vidí aj ju. Ak vie všetko, vie v nej čítať a rozumie všetkému, čo ona nedokáže teraz ani vysloviť. Až po chvíli si všimla, uprene zahľadená na Ukrižovaného, že udýchaná Zuzana si kľakla k nej, vytiahla z vrecka ruženec.“
Už na prvý pohľad ma kniha Dokonalá oslovila. Je vidieť, že s knihou sa „vyhrali“ aj po vonkajšej stránke. Nielenže má veľmi zaujímavú obálku, obsahuje aj záložku, ktorá nikdy nevypadne. Navyše, a to oceňujem najviac, sú zaoblené rohy! Je to nielen estetické, ale podľa mňa aj veľmi praktické.
Vonkajšok bol veľmi dobrou predzvesťou toho, čo čakalo vo vnútri. Kresťanský román Dokonalá má všetko, čo má dobrá kniha mať. Dej bol napínavý, nepredvídateľný, žiadne nudné či teatrálne opisy nepodstatných vecí. Naopak dopodrobna opísané charaktery postáv a najdôležitejších situácií. Bolo veľmi ľahké vcítiť sa a ocitnúť sa pri Monike a Martinovi.
Jediné, čo by podľa mňa kniha potrebovala bolo doplnenie názvu kapitol. Akosi mi to tam chýba, pretože kapitoly nepokračujú plynulo textom, ale rozprávajú každá osobitne príbeh z pohľadu tej ktorej postavy. Inak jej nemám naozaj čo vytknúť.
A pred koncom recenzie mi nedá nespomenúť to, akým krásnym spôsobom sa do príbehu dostáva Boh a viera. Je krásne vidieť, že bez Boha, bez modlitby a viery, by sa mnohé veci nemohli uskutočniť. Úplne ma dostali krásne nevinné slová dcéry Veroniky, ktoré dokázala spokojne adresovať svojim rodičom. Pokoj, viera, nádej a odhodlanie žiarilo z postáv, ktoré sa snažili zachrániť manželstvo Martina a Moniky. Myslím, že tu sa každý môže zamyslieť, či dáva svoj pokoj, vieru a modlitbu svojim blízkym. Sme tu pre ostatných, keď potrebujú? Fyzicky či modlitebne?….
Po prečítaní knihy som bola až prekvapená, ako je možné, že autorka Mária Kohutiarová ešte nemá na konte žiadny kresťanský román. Čítala som mnoho autorkiných článkov, no tejto knihe sa nevyrovnajú. Bolo príjemné vidieť tam tiež jedinečný humor autorky, vďaka ktorému boli vyvážené niektoré napäté situácie. Už teraz sa teším na ďalší román z konta Márie Kohutiarovej.
Ak vás moja recenzia na pravý slovenský kresťanský román Dokonalá zaujala, môžete si ju pohodlne zakúpiť na zachej.sk
KOHUTIAROVÁ, Mária. Dokonalá. Prvé vydanie. Bene media. 2018. 248s. ISBN: 978-80-972587-5-7
Komentáre