Francine Riversová ma opäť príjemne prekvapila. Kniha Hlas vo vetre sa mi zdá od autorkiných predchádzajúcich diel úplne iná. Mám pocit, akoby viac „zatiahla na hlbinu“ a vytvorila tak príbeh, ktorý dá duši oveľa viac ako obyčajná kniha, pretože táto kniha je pre mňa neobyčajná.

Kresťanka Hadaša, ktorá ako jediná z rodiny ostala nažive po útoku na Jeruzalem, sa po dlhej ceste dostáva do Ríma, kde pracuje ako osobná slúžka Júlie. Prostredie a zvyky rimanov sú natoľko odlišné, že musí dávať neustále pozor, aby sa pod ich vplyvom nezmenila a nestratila svoju vieru. Rím je otvorený novým ideológiám a tak je úplne bežné, že ženy chodia na potraty, homosexuáli nezakrývajú svoje vzťahy a smrť v aréne je vítanou a vyhľadávanou zábavou.

Hadaša verila v neuveriteľné. Verila v nemožné. Nie z tvrdohlavosti a pýchy, ale s čistou detskou nevinnosťou, ktorú v nej svet nedokázal zničiť. Bez uvažovania o nebezpečenstve, ktorému sa vystavuje, mu ponúkla svoju nádej a dúfala, že ju prijme.

Hoci sa z Hadaše stala otrokyňa, žije oveľa slobodnejší život ako jej páni. Má to, čo im chýba a čo sa oni márne snažia dosiahnuť pomocou krátkodobých pôžitkov. Hadaša má pokoj. Boží pokoj, ktorý z nej vyžaruje. Júlia a Marcus dokazujú v celej knihe, že závislosť na peniazoch, telesných pôžitkoch a materiálnych veciach veľmi zotročujú dušu človeka.

„Boh k nemu prehovoril pošepky, Marcus. Pokojným, tlmeným hlasom. Hlasom vo vetre…“

Hadašina situácia sa stáva ťažšia, keď si uvedomí, že sa zamilovala do Marcusa, Júliinho brata, ktorý vedie veľmi pôžitkársky spôsob života. Nezláka ju láska k milovanému Marcusovi zo správnej cesty? Dokáže čeliť prekážkam, s ktorými sa stretáva deň, čo deň? Je jej viera natoľko silná, aby v deň skúšky vyznala, že verí v jediného Boha, že Ježiš je Kristus aj za cenu smrti?

Z celej knihy Hlas vo vetre ma najviac očarila Hadaša svojou povahou. Správa sa s láskou aj k ľuďom, ktorí sú jej očividnými nepriateľmi. Aj keď vnútorne trpí pre hriechy svojich pánov, nedáva im to najavo a modlí sa za nich. Hoci ju často ponižujú a správajú sa nepekne, ona stojí pevne ako skala a drží sa svojich správnych zásad. Niekedy je síce smutná z toho, že nedokáže otvorene hovoriť pred všetkými o Kristovi a kresťanstve, ako jej otec. Napriek tomu nosí v srdci túžbu, aby bola raz odvážna ako on a nebála sa hoci aj umrieť za svoju vieru.

V ten deň sa modlil celé predpoludnie a ona mala veľký strach. Vedela, čo sa otec chystá urobiť – to isté, čo urobil už veľa ráz predtým. Pôjde za neveriacimi a bude im kázať o Mesiášovi, Ježišovi Nazaretskom.

Ďalšia vec, ktorá ma na nej prekvapila je, že nezatrpkla voči Rimanom, ktorí môžu za smrť jej rodiny. Jej skutky lásky konané s nezištnosťou a celý jej príbeh by mohol byť krásnym návodom pre nás všetkých, akými by sme mali byť kresťanmi.

Niekto by si mohol povedať, že je to celé len dobre vymyslený príbeh. Ja však verím, že kedysi, v dobe prvých kresťanov museli žiť aj takíto odvážni a láskaví veriaci, inak by sa podľa mňa viera šírila oveľa pomalšie a ťažšie.

Musím sa však priznať, že cez prvé kapitoly som sa musela prelúskať. Predpokladám, že autorka sa v nich snažila, čo najvernejšie vykresliť dobu a charaktery ľudí, keďže pôjde o trilógiu. Chcem však každého čitateľa povzbudiť, aby úvodnú ťažšiu časť prekonal a dostal tak možnosť prečítať si jedinečný príbeh o láskavej a odvážnej Hadaši. Ja sa už teraz neviem dočkať, kedy budú preložené ďalšie diely.

RIVERSOVÁ, Francine. Hlas vo vetre: V znamení leva. Prvé vydanie. 2016, 496s. ISBN 978-80-89487-77-6.