V jeden Januárový večer sa Kristen túlala po parku. Bola unavená zo života, ktorý viedla. Všade okolo nej boli ľudia v ťažkých životných situáciach a ona na tom bola podobne. Ani nevedela ako, no o pár chvíľ si ľahla na koľaje. Zatvorila oči a čakala na smrť. Dúfala, že po smrti sa dostane do neba a bude mať pokoj od pozemských starostí.

„Energia vozňov ma vťahovala, ako keby ma vlak chcel vcucnúť. Vietor zosilnel, trhal mi bundu a zdvihol vlasy dohora. Telo sa mi ľahko nadvihlo. A vtedy ma iná sila, mocnejšia ako vietor aj ako hybná sila vlaku pritlačila k zemi.“

Napriek tomu, že Kristen prešiel nákladný vlak vo veľkej rýchlosti s približne tridsiatimi vagónmi, prežila. Stratila štyri litre krvi v dôsledku krvácania, no i tak prežila. Prišla však o nohy. Ešte vždy dúfala, že hoci ju nezabil vlak, neprežije. Jej poranenia tomu nasvedčovali. Ak by ju nik okamžite nenašiel, určite by podľahla zraneniam.

„Vzbĺkol vo mne hnev. Nechcel som, aby sem niekto prišiel. Nechcela som, aby ma zachránili.“

Keď sa Kristen prebrala v nemocnici, vôbec si nepamätala, že si chcela vziať život. Lekári boli presvedčení o tom, že chcela spáchať samovraždu. Dávali teda na Kristen pozor, aby si opäť nesiahla na život. Kristen to veľmi rozčuľovalo. Bola presvedčená, že nespáchala samovraždu. Pamätala si len to, že bola v parku a zrazu sa ocitla pod vlakom. Tam cítila ukrutnú bolesť a zároveň strach z toho, ako bude ďalej žiť bez nôh.

Vo voľných chvíľach začala Kristen uvažovať, či by išla do neba, keby zomrela. Takmer všetci jej povedali, že áno, okrem jednej cudzej ženy. Tá povedala, že má šťastie, že prežila, inak by šla do pekla. Kristen to zaskočilo a začala o tom rozmýšľať viac. Vždy predsa chodila s rodičmi do kostola a do nedeľnej školy. Prečo by nemala ísť do neba?

„Vždy som bola pevne presvedčená, že Boh existuje, a verila som, že Ježiš je jeho Syn. Vedela som však iba toľko, že jestvuje.“

Hoci Kristen absolvovala operácie, ktoré mali zlepšiť jej stav, nepomáhalo to dostatočne. Mala stále veľké bolesti pri používaní protéz. Vzdala sa teda nádeje, že ešte niekedy bude chodiť. Radšej používala invalidný vozík. Po čase ju začali trápiť staré nočné mory. Začala sa zase trýzniť rovnakými vecami, ktoré ju trápili pred osudným januárovým večerom. No najviac zo všetkého ju trápilo, že nevedela, či naozaj chcela spáchať samovraždu.

Môže Kristen ešte viesť normálny život?
Má s ňou Boh nejaký zvláštny zámer, keď ju zachránil pred istou smrťou?
Bude sa Kristen ešte niekedy cítiť úplne šťastná?
Nájde zmysel svojho života hoci je bez nôh, odrezaná od mnohých možností?

Kniha Život napriek mojej vôli ma hneď na začiatku doslova ŠOKOVALA! Hneď na prvých stranách bol dej veľmi dramatický a pútavý. A až po úvodnom šoku, zvoľnil intenzitu. Verím, že každý kto si prečíta začiatok, dočíta celú knihu. Potom, čo Kristen hneď v úvode knihy Život napriek mojej vôli opísala svoju nepodarenú samovraždu, som s napätím očakávala, čo bude ďalej. Kristen pokračovala opismi dôvodov a situácií, ktoré ju doviedli k zúfalému kroku. V jej rodine viacerí trpeli depresiami a Kristen bola na tom podobne.

Veľmi sa mi páči ako sa Kristen v niektorých kapitolách osobne prihovára čitateľom s podobnými problémami. Píše slová uistenia a pochopenia. Sama si zažila veľa neúnosných situácií. Kristen zriadila pre ľudí, ktorí sú zúfali, deprimovaní či rozmýšľajú o samovražde  oraganizáciu Most k tebe (Reaching You Ministries). Okrem toho sa zúčastňuje na rôznych podujatiach, kde rozpráva svoj životný príbeh. Vďaka jej životnému svedectvu už mnohí získali nádej na lepší život.

ANDERSONOVÁ, Kristen Jane a Tricia GOYEROVÁ. Život napriek mojej vôli. Prvé vydanie. KUMRAN, 2012. ISBN 9788089487189.