Drakobijec - moja cesta

Recenzia: Drakobijec

Drakobijec – moja cesta

Malý Artúr by sa rád stal hrdinom. Skutočným hrdinom. S kamarátmi sa hrávajú na pirátov a bojovníkov. Artúr zrazu cíti, že chce hru vymeniť za realitu. Ako sa môže z malého chlapca stať hrdina? Dokáže zabiť draka a stať sa drakobijcom v skutočnom boji? Na tieto aj mnohé ďalšie otázky odpovedá Artúrovi Pútnik. Vďaka tejto knižke sa môže aj z vášho syna stať hrdina, treba ho len správne viesť.

Artúra unavilo hranie sa na hrdinu, a tak sa rozhodol, že zistí od druhých, ako by sa ním mohol stať. Opýtal sa každého, koho stretol, no nik mu nevedel presne poradiť. Keď bol na prázdninách u deda, stretol Pútnika. Ten jediný mu konečne vedel odpovedať na všetky jeho zvedavé otázky. Dokonca aj na tie, ktoré mal ešte len v mysli. Vysvetlil mu, že stať sa hrdinom si vyžaduje veľké úsilie.

Po prečítaní som pochopila, že kniha prospeje nielen deťom, ale aj mne. Artúr totiž nebojuje proti skutočnému drakovi. Drak, proti ktorému bojuje, má hlavy predstavujúce sedem smrteľných hriechov. Pútnik ho postupne učí, ako má bojovať proti zlým hlavám draka. Artúr musí začať s tréningom cností a dobrých skutkov. Jeho príbeh však nemusí zostať len na stránkach knihy, naši synovia ho môžu vďaka nám zažiť.

Kniha je výborným nástrojom na to, aby otcovia dokázali svojich synov trénovať v boji proti zlu. Otec je synovi pri hre sprievodcom a oporou. Vďaka tomu sa môže upevniť ich vzájomný vzťah. Muži a chlapci majú totiž boj v sebe. No je dôležité, za čo a akým spôsobom bojujú. Ak otec dokáže správne viesť svojho syna, vyrastie z neho pravý muž a hrdina.

Hoci už možno nie sme deti, z nás sa tiež môžu stať hrdinovia. No nezabudnime, boj je náročný. Nesmieme ani najmenej poľaviť v neustálom zdokonaľovaní cností a konaní dobrých skutkov. Je jasné, že nie každý boj sa nám podarí vyhrať. Z týchto prehier sa musíme poučiť a pokračovať v boji ďalej. Zlo totiž nikdy neprestane útočiť. Oblečme si božiu výzbroj a pustime sa do veľkého a nekonečného boja. Pomôže nám pancier spravodlivosti, viera bude naším štítom, spása bude našou prilbou a namiesto meča nám Boh dá svojho ducha.

UKÁŽKA Z KNIHY
„Všimol som si, že si sa teraz začal viacej učiť. Teší ma, že sa tak snažíš. Asi to máš teraz v škole náročnejšie. Keby si potreboval s čímkoľvek pomôcť, pokojne príď.“
„To je v poriadku, otec, nerád by som ťa vyrušoval a zaťažoval. Zatiaľ je to v pohode.“
„Artúr, rušiť ma nebudeš. Rád ti pomôžem. Pamätaj si: musíš sa naučiť v úvodzovkách strácať čas s ľuďmi.“
„Že čo?“ pomyslel som si.
„Môžeš mi to, prosím ťa, vysvetliť? Veľmi tomu nerozumiem.“
Žiadny čas strávený s tebou, mamou, Hankou alebo kýmkoľvek iným nie je stratený. Ak ten spoločný čas využívaš na dobré veci, vždy sa ti to vráti. Ver mi, je veľa povinností a dôležitých vecí, ktoré treba urobiť, ale nič nie je také dôležité, ako byť nablízku. Tak pokojne povedz, ak budeš niečo potrebovať.“
„Dík, tati!“

Celú moju recenziu na knihu Drakobijec si môžete prečítať na ceste plus

DOMES, Marek a Juraj HAJKOVSKÝ. Drakobijec: Moja cesta. Turany: o.z. ZAOSTRI NA RODINU, 2015, 128 s. ISBN 978-80-971853-0-5.

ZdieľajShare on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someone
spacer

Komentáre

Pridať komentár

Loading Facebook Comments ...