Nevšedný román Tanečnica prelína minulosť s prítomnosťou. V úvode knihy sa nám predstaví Júlia a jej priatelia, ktorí s ňou podniknú zaujímavú cestu do Francúzska, aby odhalili jej korene. Vďaka ojedinelému daru sa Júlia stretáva s duchom svojej starej mamy Geraldine. Tá ju prevedie svojím životom a ukáže jej to, čo sa jej nepodarilo vysvetliť svojej dcére, ktorá pred pravdou ušla na Slovensko.

Júlia vždy veľmi túžila zistiť viac o rodine svojej matky, no netušila, kde vo Francúzsku by mala začať pátrať. Jej matka, bohužiaľ, zomrela keď bola malá a navyše po nej nezostalo veľa vecí, ktoré by jej mohli pomôcť. Jedného dňa z čista jasna prišiel právnik z Francúzska, ktorý jej oznámil, že zdedila vilu a byt vo Francúzsku po svojej starej mame. Právnik vôbec netušil, že jej dal to, po čom tak dlho túžila. Nielenže zistí, kto bola jej rodina, ale navštívi aj predošlý domov svojej matky. Júlia neváhala, zbalila sa aj s priateľmi a odišla spoznávať nepoznané.

„Nikdy nevieš, kde a kedy to príde. Zubatá nevyjednáva, nezaujíma ju, či si si život užila naplno, alebo si odsúvala od seba všetko šťastie, lebo si si myslela, že si nezaslúžiš…“

Celý Geraldinin život bol ako na hojdačke, raz bola hore a raz dole. Najväčšie zlomy v jej živote spôsobila druhá svetová vojna. Pred vojnou sa zaľúbila do nemeckého novinára Anderasa, ktorý trávil veľa času vo Francúzsku. Tanečnica Geraldine sa v divadle pri tanci na stuhách vznášala ako nočný motýľ. Aj tým zaujala svojho milovaného Andreasa. Aj keď žili v iných krajinách, mali naplánovanú spoločnú budúcnosť, no  Andreas z ničoho nič prestal odpovedať na listy a ani do Paríža sa už nevrátil. Po desiatich rokoch ju nečakane prekvapil, keď zavítal na predstavenie, no prišiel tak, ako ho nečakala, v nacistickej uniforme s množstvom nacistických priateľov, ktorí okupovali a ničili krajinu, ktorú milovala.

„Myslela som naňho. Pri spomienke na to, ako už nepustil moju ruku, na to, ako vstal a ja som s ním vyšla na prázdnu chodbu, na to, ako si ma potom k sebe privinul a pobozkal ma tak, že mi v tej chvíli vzal pevnú pôdu pod nohami i srdce, som sa rozochvela.“

Román Tanečnica je jedným z tých, ktoré čítate na jeden dych. Musím, ale priznať, že sem tam som sa bála otočiť stranu, pretože realistické opisy holokaustu ma privádzali k slzám. No myslím, že je dôležité pripomínať si túto desivú minulosť, aby sme predišli jej zopakovaniu. Čítala som už viac rôznych kníh na túto tému, no bohužiaľ v každej sa dozvedám nejakú desivú pravdu o tých smutných rokoch. V tejto knihe ma najviac zarazilo to, ako sa zaobchádzalo s postihnutými deťmi a tiež s ich matkami.

Vraždenie nepohodlných ľudí a chorých detí, necitlivosť ostatných k týmto činom, zatváranie očí pred hrôzostrašnou pravdou sa diali len preto, že jeden človek sa rozhodol „vyčistiť“ svet, ako chcel od. Hitler opísal, čo plánuje so svetom vo svoje knihe Mein Kampf. Práve Geraldinin muž Andreas správne poznamenal, že keby si ľudia naozaj prečítali, čo zamýšľa, možno by nikdy nevložili moc do jeho rúk.

„Hitler je rečník, na tom postavil celú svoju kariéru. Človek ho musí užasnuto počúvať, a keď sa potom nad jeho rečou zamyslí, prechádza mu po chrbte mráz. Má moc, obrovskú moc, ktorú zneužíva všade, lebo môže, Dine. Je nebezpečný, stokrát nebezpečnejší, ako si kto vie predstaviť, lebo nie je sám.“

Pravdu pred ostatnými krajinami zakrývali a vlastnému národu vraveli, čo potrebovali, aby zakryli svoje zverstvá. V súčasnosti je však situácia oveľa horšia. Aj keď nie je vojna, vlastné matky dobrovoľne podstupujú potraty. Dávajú zabiť svoje nenarodené deti, ktorých sa nik nemôže zastať. Bohužiaľ je úplne legálne zabiť dieťa a neniesť za to žiadne trestné následky. Matky a lekári, ktorí tento čin vykonávajú, však nezabíjajú len dieťa, ale časť svojho srdca a svoju ľudskosť. Aj v dnešnej dobe si musíme dať pozor, do koho rúk vložíme vládu a komu dáme moc rozhodovať nad našimi životmi a životmi našich detí.

Ak by som mu mala niečo vytknúť, tak je to spôsob, akým sa Júlia dozvedela o minulosti. Neuznávam totiž stretávanie s duchmi, reinkarnáciu a podobne. Viac by sa mi páčilo, keby napríklad Júlia našla škatuľu plnú listov alebo denník s fotografiami. Ale toto je len vecou vkusu. Zo začiatku ma tiež nebavilo prílišné opisovanie miest a budov, ktoré brzdili rozbehnutiu príbehu. Inak knihe nemám čo vytknúť. Som rada, že na knižnom trhu je opäť niečo, čo nie je len vymyslenou fikciou, ale aj rozpráva o minulosti, hoci veľmi smutnej.

Dúfam, že si od autorky Michaely Hajdukovej ešte niečo príjemné prečítam. Ak vás oslovila téma holokaustu, odporúčam vám román V pravej chvíli od Kate Breslinovej a tiež pravdivý príbeh Není-li to nemožné od Sira Nicolsa Wintona. Ak vás zaujala kniha Tanečnica, môžete si ju zakúpiť na zachej.sk

HAJDUKOVÁ, Michaela Ella. Tanečnica. Prvé vydanie. Motýľ. 2018. 342s. ISBN: 9788081641480.