Keď sa Leonina rodina ocitla vo finančnej tiesni, poslali ju k Pilátovi, s ktorým sa poznali. Dúfali, že Pilát dohodne sobáš, ktorý by Leonu zabezpečil. Zatiaľ si ju Pilát nechal ako slúžku pre svoju ženu. Leona bola  teda prinútená k zásnubám. O tom, za koho sa vydá rozhodol sám Poncius Pilát. Rozhodol sa, že dohodne strategický sobáš medzi Leonou a stotníkom Albanom, ktorý bude pre všetkých najlepším riešením. Leona so sobášom nesúhlasila, ale ostatným to bolo jedno. Každý týmto zväzkom chcel niečo dosiahnuť.

Leona posluhovala Prokule a naďalej vykonávala všetku svoju prácu. Leona dostala od Prokuly príkaz, aby mala oči a uši otvorené a nech jej povie všetko čo sa dozvie. Prokula totiž nemohla posledné dni vôbec spávať pre Ježiša Nazaretského, ktorého bezdôvodne ukrižovali. Bola vo veľkom súžení aj pred tým ako sa to všetko stalo a snažila sa Piláta prehovoriť, aby Ježiša prepustili. Poncius Pilát sa však bál vzbury židov a tak im ho vydal, nech ho ukrižujú.

„Ten Gal ťa chce určite využiť ako odrazový mostík, aby sa dostal do Ríma. A možno zistí, že ty si ešte šikovnejšia.“

Alban bol veľmi ctižiadostivý a tak bol s Pilátovým rozhodnutím nadmieru spokojný. Svadbou s Leonou mal takmer istý postup vyššie a ak sa podarí, tak až do samotného Ríma. Alban bol dobrý vojak a ešte lepší človek. Hoci mal moc, nikdy ju voči nikomu nezneužil. Bol Gal no mal zo všetkými dobré vzťahy, dokonca aj so židmi. Jedného židovského chlapca sám zachránil a nechal si ho pri sebe.

„Tak ho musíš presvedčiť. Musí to byť židovská svadba. Len tak môžeme zaistiť, že ten Gal získa potrebné informácie.“

Práve toto, chcel Poncius Pilát využiť vo svoj prospech. Pilát rozkázal, aby Alban ostro sledoval situáciu v meste, po ukrižovaní Ježiša Nazaretského. Alban veľmi pochyboval o tom, že Ježiš by rozpútal vojnu. Skrýval svoju ľútosť nad tým, že proroka, akým bol Ježiš ukrižovali.

„Takže prorok je mŕtvy. Smutne pokýval hlavou a celé jeho vnútro sa proti tej správe búrilo. Židovský starší istotne vedeli, že nemali nijaký dôvod, aby toho muža ukrižovali.“

Pilátovi sa podarilo, aby mali židovské zásnuby. Leona mala sčasti židovskú krv a Alban súhlasil s Pilátovými podmienkami. Leona sa mala postupne učiť a včleniť do židovského spoločenstva a tam získavať informácie pre Prokulu. Popri tom, ako hľadala odpovede na Prokuline otázky, stretla Ježišových nasledovníkov. Alban bol na tom podobne, mal získať informácie pre Piláta. To čo obaja našli, keď sa snažili nájsť pravdu o zmiznutí Ježišovho tela napokon zmenilo ich životy.

„Nie. Ježiš nikdy nehlásal vzburu vedenú mečom, boje a prelievanie krvi. On hovoril o nastolení lásky. Miluj svojho blížneho. Miluj svojho nepriateľa.„

Kniha ma veľmi nadchla. Dôvody, ktoré viedli k tomu, aby sa Leona s Albanom vzali, boli vypočítavé. No napokon, oboch nečakane zaviedli k Ježišovým nasledovníkom. Sú na ceste hľadania, uvažujú o tom, čomu veriť. Oni, ktorí neboli židmi, nepoznali ich zvyky, sa k nim postupne začleňujú. Hoci Poncius Pilát i Prokula na oboch vyvíjajú nátlak, mala som pocit, že pri hľadaní odpovedí našli vieru a pokoj.

Je to prvý román o zrode kresťanov, ktorý som čítala a bola som úplne unesená. Mala som z postáv podobný pocit, ako z obrátených ľudí, prípadne z tých, čo sa stali kresťanmi v dospelom veku. Vyžarovala z nich nespútaná až „nákazlivá“ radosť z viery. Dúfam, že podobných románov na knižnom trhu bude raz oveľa viac.

BUNN, Davis a Janette OKE. Leona: Stotníkova žena. Bratislava: LÚČ, 2013. ISBN 9788071149156.