Román Nemý mních je veľmi aktuálnym čítaním, hoci bol napísaný v roku 1941. Zbytočná roztržka pre bezvýznamnú vec, ktorá rozprúdila nekonečný kolobeh pomstychtivých činov dvoch dobrých priateľov napokon napáchala oveľa viac škody akoby ktokoľvek tušil. Práve kvôli ústrednému motívu knihy je dobré si ju prečítať. Možno si tak viac uvedomíme aj vlastné chyby, ktorých sme sa dopustili nezmyselnými hádkami a či dokonca pomstou.

Rod Jablonovských a Kožuchovských žil desiatky rokov vo vzájomnej láske, zhode a výnimočnom priateľstve. Hoci neboli pokrvne spojení, obe rodiny spolu vždy žili ako jedna veľká rodina. Napohľad malá roztržka o parohy jeleňa zaťala vojnovú sekeru, ktorú stále viac a viac prehlboval Kozolup. Snáď keby nebolo človeka ako je on, Jablonovskí i Kožuchovskí by prehltli pýchu a zahodili celú vec za hlavu. Bývalí priatelia však radšej počúvali hlas zlého a nechali sa opantať chuťou pomsty a nenávisti.

„Novic zvesil hlavu. Vrátila sa k nemu bledá vlna minulosti…. Spomienky mu prešli očami ako ďaleké hory zliate do jednej línie… Nad nimi ako slnko zažiaril na chvíľočku obraz zlatovlasej devy… jej záhadné oči plné nevinnosti a nehy… Panenská čistota, prítulnosť, priateľstvo… láska …Obraz, ako sa zjavil, tak aj zapadol… nezohrial ani nezabolel…“

Ani jeden z nich nemyslel na ich deti, ktoré sa mali radi od detstva. Peter a Hedviga sa snažili všemožnými spôsobmi zvrátiť zlo, ktoré vniklo do ich rodín, no proti podlým radám zákerného Kozolupa a egu oboch otcov boli bezmocní. Ich vzájomná láska je vystavovaná najťažším skúškam lásky, ktoré si dnešní mladí ľudia snáď ani nevedia predstaviť. Má ich čistá láska moc zvíťaziť nad nenávisťou a pomstou ich otcov?

„Kožuchovský sa vrátil do svojej izby a bezducho sa zviezol do kresla. Vložil si tvár do dlaní a tragické myšlienky mu preplnili myseľ. Trpel, lebo mu išli rozgniaviť srdce. Sám nevedel, ako dlho takto sedel a koľkú cestu prešlo zatiaľ po oblohe slnko. Sedel opustený v tichu, ktoré rušil len pravidelný tlkot hodín. V tichu, ktoré po odchode Kozolupa znova doľahlo na zemana…“

Som veľmi rada, že Spolok svätého Vojtecha sa rozhodol vydať Retro edíciu piatich výnimočných kníh. Román Nemý mních je jednou z týchto výnimočných kníh a svoje miesto v tejto edícii si právom zaslúžil. Ústredný motív knihy, ktorý opísala autorka Mária Kočanová v románe Nemý mních sa snáď bude opakovať do konca vekov. Pri jeho čítaní vaše oči nezostanú suché a vaše srdce chladné. Obaja priatelia mali množstvo príležitostí urovnať spor, no nevyužili ju a  radšej ostali tvrdohlavo verní svojej pýche.

Smutnejšie je ešte to, že tým neničili život sebe, ale aj svojim najbližším a celému okoliu. Nenávisť, hnev a pomsta zachvátili srdcia ľudí ako morová nákaza, ktorá pretrvala mnohé roky. Príliš neskoro si však uvedomili svoje pochybenie a to, že tento stav im postupne úplne zabíja duše.

„Pritisol k sebe Hedvigu tak vrúcne ako nikdy v živote… Vedel, že táto chvíľa sa už nikdy nevráti… Jeho dcéra sa už nikdy viac k nemu nepritúli…“

Hoci je príbeh veľmi poučný a dobre spracovaný, veľmi mi prekážalo striedanie dejov prítomnosti a minulosti. Toto prerušovanie malo za následok, že niektoré okamihy boli potom veľmi predvídateľné. Napriek tomu sa však oplatí venovať tejto knihe svoj čas. Hlavne kvôli tomu, aby sme si uvedomili vlastné pochybovanie v podobnej situácii. Zároveň je dôležité myslieť na budúcnosť a na to, aké môže mať zbytočná hádka hrozné následky na našich život a životoch našich najbližších.

Ak vás moja recenzia na knihu Nemý mních zaujala, môžete si ju pohodlne kúpiť na zachej.sk. Ak si chcete prečítať ďalší skvelý román z Retro edície, vrelo vám odporúčam román Rozvod.

KOČANOVÁ, Mária. Nemý mních. Edícia Retro. 2. zväzok. Druhé vydanie. SSV. 2017. 236s. ISBN: 978-80-8161-226-8