Keď som sa pustila do čítania knihy Nádej jednej matky čakala som príjemný románik, ktorý mi spríjemní čas a dopraje oddych. No našla som som niečo úplne iné! Našla som totiž zrkadlo, ktoré mi ukázalo, koľko zbytočných chýb pri výchove našich detí som sa dopustila. Zároveň som pochopila, že hoci niektoré veci môžem myslieť dobre, neúmyselne deti zraňujem podobne ako Marta. Zo skúsenosti viem, že Francine Riversová nepíše obyčajne príbehy, ale je v nich čosi viac. No v tomto románe je toho oveľa, OVEĽA viac!

Keď som čítala príbeh mladej Marty, ktorá viedla od detstva neľahký život, samozrejme to vo mne vyvolávalo súcit a zároveň vďačnosť nad tým, ako sa nám v súčasnosti ľahšie žije. Hoci mala Marta zlého otca, ktorý ju neraz potrápil, mala na druhej strane úžasnú matku. Matku, ktorá všetko zlo v jej živote znášala trpezlivo a s láskou, pretože mala hlbokú vieru. Otcova kritika, nenávisť a všetko zlo, ktorého sa dopustil na svojej dcére mali za následok, že Marta odišla od rodiny. Netušila však, že zranenia, ktoré si utŕžila doma, navždy ovplyvnia jej život a to hlavne preto, že o nich nikomu nepovie.

„Marta by tak rada pocítila pokoj, ale nedokázala sa zbaviť pocitov viny. Keby sa bola vrátila domov, mamička by možno ešte žila. Elise určite. Ako si môže robiť plány do budúcnosti, keď práve pre svoje sny opustila matku a j sestru a nechala ich samy – zraniteľné, nemilované a bez ochrany? Hoci svojím otcom pohŕdala, možno mal napokon predsa len pravdu.“

Kým sa Marta nevydala, zdal sa mi jej život naozaj náročný a smutný. No keď sa vydala a stala sa z nej matka a manželka pochopila som, že Francine Riversová sa asi ešte len rozbiehala! Snažila som sa vžiť sa do situácii a nenormálne ťažkých chvíľ, ktoré Marta s Niclasom prežíval,i no nedalo sa to. Je to nad úroveň toho, čo by som ja ako žena a matka mohla zvládnuť. Tá doba, chudoba, bezcitný ľudia ktorí ich využili a oklamali, podmienky v akých Marta rodila… Po prečítaní nie je ťažké pochopiť Martu a jej tvrdý postoj k životu. Po tom, čo si zažila s otcom a teraz aj s vlastnou rodinou niet divu, že sa z nej stala žena s ocele.

Skutočné silný príbeh so silnými postavami…

Lámalo mi srdce keď som videla ako zdanlivo malé nedorozumenia začali čím ďalej tým viac ničiť vzťah matky a dcéry. A popri čítaní som si uvedomila, že podobne sa kazí aj vzťah môjho syna so mnou. Navzájom sa zraňujeme hoci sa ľúbime. Keď sme bez seba, chýba nám ten druhý, no keď sme spolu, často krát sa stane, že sa po pár minútach pohádame a tresneme dverami. Pritom sú to možno ako v prípade Marty a Hildemary obyčajne nedorozumenia.

Mám pocit ako by sa Riversovej podarilo zozbierať takmer všetky možné zranenia a zlyhania, aké môže rodič spôsobiť dieťaťu. Pri tejto knihe som si naozaj kvalitne poplakala. Nielen kvôli hrdinom, ale aj kvôli sebe samej. Aj ja takto ubližujem našim deťom aj keď nechcem? Aj ja robím podobne ako Marta niektoré veci v nádeji, že to deťom pomôže a dosiahnem pravý opak a vystaviam medzi nami múr?

Hildemara mala často krát so svojou mamou Martou ťažký kríž. Nech sa snažila ako chcela, jej matka nebola nikdy spokojná. Stále ju za niečo karhala a Hildemara to znášala. Hoci mala Marta dôvody pre čo sa tak správa, nik v rodine tomu nerozumel. Dokonca ani len svojmu manželovi Niclasovi sa nedokázala zveriť s minulosťou, ktorá začala postupne ovládať výchovu ich dcéry. Možno keby aspoň jemu povedala, čo sa doma v Nemecku stalo, príbeh tejto rodiny by sa uberal celkom iným smerom…

„V myšlienkach sa často vracala k tomu dňu, keď Hildemara odišla z domu. Vtedy ju od seba tvrdo odtisla. Ublížila jej a nahnevala ju. Hildemare nešlo nikdy nič ľahko, preto sa Marta snažila motivovať ju tým, že ju provokovala. Ak ju dokázala dostatočne rozčúliť, Hildemara zabudla na strach. Ale teraz sa v nej ozvala otázka, či ten hnev napriek všetkému pozitívnemu, čo Hildemare priniesol do života, nepretrváva dodnes. Marta dúfala, že to tak nie je. „

Postava Martinho manžela Niclasa je veľmi fascinujúca. Tento muž hoci sa nechal mnohými ľuďmi zneužiť, má až takmer neskutočnú vieru. Z tohto muža miestami vyžaruje až nadpozemský a nákazlivý pokoj. Niekedy ma rozčuľovalo do akých situáciách sa rodina kvôli nemu ocitla. Úplne som chápala nervy a hnev, čo z Marty sršali. No nech sa stalo čokoľvek vedel svoju manželku upokojiť tým správnym spôsobom. V mnohých ohľadoch mi pripomína môjho manžela. Ja a Marta sme niekedy ako oheň, ktorý vie pri rýchlo vzplanúť, no naši manželia nás vedia v priebehu pár chvíľ zázračne ukľudniť. Keď si o nich v knihe Nádej jednej matky prečítate pochopíte, čo tým myslím 🙂 .

Kniha Nádej jednej matky ma donútila zastaviť sa, zamyslieť sa i pomodliť sa. Je v nej toho veľa, čo vám môže dať. Či už sú to typy ako nepokašľať výchovu alebo typy na to ako byť lepším človek pre svoje okolie. No ukáže vám aj to ako prehĺbiť svoj vzťah s Bohom.

Prosím určite si prečítajte aj poznámku autorky po skončení príbehu. Hoci je to len pár stránok, dodá celému príbehu na realite!

Už teraz sa neviem dočkať kedy nám kumran.sk prinesie na knižný trh pokračovanie vydarenej historickej ságy od F. Riversovej Martino dedičstvo 🙂 .

Prajem príjemné čítanie a požehnaný čas +

Knihomoľka

RIVERSOVÁ, Francine. Martino dedičstvo: Nádej jednej matky. Kumran.sk 440s. Mäkká väzba. 2023. ISBN: 978-80-89993-86-4

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com