Tak konečne je to tu! Záverečný diel Príbehov z kanadského západu má názov Než príde zajtrajšok. Po skončení piateho dielu som bola veľmi zvedavá ako napokon dopadne životná cesta mladej Christine. A rovno takto v úvode vám poviem, že záver ma úplne prekvapil. Ak ste mali pocit, že mladého Henryho čaká už len šťastný happyend, zmýlili ste sa rovnako ako ja! Boh ešte trochu poskúša, aby sme si román lepšie užili. Takže ako sa ste už asi vytušili, Janette Okeová záver príbehu rozhodne prekvapí všetkých verných čitateľov Príbehov z kanadského západu 🙂 .
Niečo o knihe…
Ako sa dalo čakať, Christine bola ešte vždy zranená z predošlého vzťahu. Hoci teraz bývala u rodičov, nechcela tu ostať príliš dlho. Keď mladý človek zažije aké je to byť nezávislí od rodičov, len tak ľahko sa nechce zmieriť so stratou samostatnosti. Hoci sa Christine snažila nájsť prácu, nedarí sa jej. Bez odporúčania z predošlého zamestnania, sa nie je čomu čudovať. Keby si mohla vyberať, najradšej by sa vrátila na sever kde vyrastala. Tam sa vždy cítila najlepšie a na počudovanie aj v bezpečí. Ruch veľkomesta ju nezlákal ani pred tým ani teraz. No v indiánskych dedinách o sekretárky a stenografky záujem rozhodne nie je.
„V jej rodine sa prihodilo toľko vecí, o ktorých ani netušila. Toľko zápasov, vyhratých aj prehratých. Toľko vnútorných či vonkajších konfliktov! Ako dieťa verila, že dospelí majú vo všetkom jasno a všetko vedia vyriešiť. Že svoj svet držia pevne v rukách, že neexistuje nič, čo by ich znepokojovalo a oberalo o spánok. A teraz sa dozvedá, že na svete neexistuje miesto bez obáv a problémov? To práve teraz nepotrebovala počuť.“
Zatiaľ, čo sa Christine strachuje o svoju budúcnosť, jej veľký brat sa chystá na najväčší krok svojho života. Keďže pomoc pri prípravách svadby sa vždy zíde, životy súrodencov sa na krátky čas opäť spoja. Hoci si toto obdobie obaja užívajú, Christine si pri šťastí svojho brata uvedomuje, čo stratila a čo možno nikdy nebude mať. Ešte vždy si nevie predstaviť dôverovať akémukoľvek mužovi potom, čo jej urobil Boyd. (Osobne som si myslela, že ho nástup na vojnu zmení a vráti sa zmenený ku Christine a možno aj už ako veriaci, ale nestalo sa).
Napokon po pár mesiacoch u rodičov a svadbe svojho brata je Christine pevne odhodlaná postaviť sa na vlastné nohy. No keď už to vyzerá nádejne, Boh urobí v jej živote zase raz nečakanú rošádu. Nič nie je tak ako si starostlivo naplánovala. A aby toho nebolo málo, aj šťastie jej brata sa na nejaký čas ocitne v troskách…
„Po lícach sa jej kotúľali slzy. Ani si neuvedomila, že sa modlí a zveruje svoj smútok a obavy nebeskému Otcovi. Čo mu vlastne povedala? Sama nevedela, ale Boh to vedel. Rozumel náreku jej srdca.“
Hlbšie posolstvo knihy
Či už to bolo povahou alebo zranením, Christine chcela riadiť svoj život sama. A možno práve preto sa jej Boh do toho zamiešal. Alebo aj preto, že ju má rád a vie oveľa lepšie ako ona, čo je pre ňu dobré a čo nie. Christine si prežila smútok aj sklamanie z premrhaných šancí v jej živote. Často krát sa otáčala za tým, čo bolo a čo mohlo byť. Keby… Mnoho ľudí sa upína na predstavy a to, čo by mohlo byť KEBY a zabúda žiť v prítomnosti a uvedomovať si požehnania, ktorými ho Boh požehnáva.
Christine musela pustiť to, načo sa zubami nechtami upínala. Aby jej Boh mohol dať niečo lepšie! Čo by ju ani možno nebolo napadalo. Bola lákaná na rôzne smery, ktoré naoko napĺňali vidinu jej sna, rovnako ako bývame niekedy my. Aj vy ste to zažili? Držali ste sa prehnane nejakej vidiny a zabúdali ste žiť? Alebo ste to už pustili a začali viac počúvať Boha a jeho plán s vami?
Píšem vám to práve preto, že tento príbeh, mi pripomenul ten náš. Odjakživa sme s mojím manželom túžili po dome. Desať rokov sme márne túžili a hľadali a stále nič. Potom sa objavila nádherná vidina, no tá sa ocitla v troskách a boli sme z toho šokovaní, nahnevaní, frustrovaní aj smutní. Nerozumeli sme tomu. Tak sme to napokon pustili a povedali si, že to tak asi má byť a prerobíme nejako ten malý byt tak, aby sme sa tam šiesti vopchali. Boh až potom povedal ÁNO na náš sen, keď sme sa ho my vzdali :).A odovzdali sme mu to do rúk. Spätne nám došlo prečo, to neprišlo skôr 🙂 . Keby sa nám podarilo kúpiť dom skôr, určite by sme nehľadali taký veľký, aký nám napokon poslal Boh. Lebo nás veru nenapadlo, že budeme potrebovať dom pre siedmich a ešte aj s pracovňou.
BOH má svoje plány. A tie sú vždy lepšie ako tie naše. Prajem nám všetkým, aby sme sa Boha nikdy neprestali pýtať aký má s nami plán a aby sme aj započuli, keď nám ho bude hovoriť.
Ak vás zaujala moja recenzia na knihu Než príde zajtrajšok určite si nenechajte ujsť knihu a tiež ďalšie od Janette Okevej ktorej recenzie nájdete na mojom blogu knihomolka.sk .
Požehnaný čas praje Vaša Knihomoľka 🙂
OKEOVÁ, Janette. Príbehy z kanadského západu 6: Než príde zajtrajšok. Mäkká väzba. Kumran.sk 2023. 256s. ISBN: 978-80-89993-79-6
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com
Komentáre