Večné puto, ktoré vznikalo medzi Lark a Magnusom dlhé roky je skúšané mnohými ťažkosťami. Magnus a Lark sú neprávom obvinení so smrti Isli, Magnusovej manželky, ktorá spáchala samovraždu. Odlúčení od domova, vyhnaní do neznámej krajiny si musia hľadať novú životnú cestu. Hoci boli rozdelení, obaja sa chopia novej šance. Povinnosti, ktoré im boli pridelené vďaka Magnusovým kontaktom, nie sú zďaleka také hrozné, aké mali ostatní odsúdenci. Napriek značnej výhode sa aj oni stretávajú s ťažko-riešiteľnými problémami. Nenaruší vzdialenosť a problémy ich večné puto? Využijú svoju novú šancu naplno? Prenesú sa cez sklamanie, ktoré zažili vo svojej domovine? Zmieria sa s krivým obvinením, ktoré im navždy zmenilo život?

Lark je vyhľadávanou liečiteľkou a včelárkou na ostrove Kerrera. Liečiteľstvo brala ako poslanie. Túžila pomôcť všetkým trpiacim, či už išlo o lairdovu ženu Islu, sluhov v zámku i chudobných ľudí z okolia. Všetko, čo vedela sa naučila od svojej babičky, ktorej pamäť sa postupne vytráca. Lark sa snažila už viac krát namiešať vhodný liek na neplodnosť pre lady Islu, vždy však neúspešne. Zúfalá lairdova manželka prekutrala Larkinu komoru, aby našla liek, bohužiaľ nesprávny, ktorý spečatil jej osud!

„Medzi nimi už dávno vzniklo jedinečné puto, ktoré neporazil čas ani diaľka. Večné puto.“

Lark a Magnus nepomohli kontakty ani svedectvá, všetci verili, že išlo o premyslený plán zbaviť sa Isly, ktorá podľa svedectiev niektorých bránila ich láske. Cestovanie loďou bolo náročné, miestami až životu nebezpečné. Situáciu skomplikovalo aj dieťa, ktoré sa hrou osudu dostalo do rúk práve Lark. Hoci Magnus a Lark úmornú cestu prežili, museli sa od seba odlúčiť, odpykávať si svoje tresty a zvykať si na život v úplne inom prostredí bez rodiny a priateľov.

„Želala si, aby jej srdce nebilo tak splašene. Len kúsok ďalej, kam z tohto miesta nebolo vidieť, na skalnatom výbežku za chodníčkom bol jej domček, jej domov. A v ňom starká. Obávala sa, čo s ňou je. Nadýchla sa vlhkého vzduchu, mala pocit, akoby jej zmrzol v pľúcach. Obrátila pohľad k moru. Jej šokovaná myseľ si predstavila Islu bez života, ako ju odnášali vlny a stratila sa v spenenom objatí mora.“

Tento román je jedným z tých, ktoré nebudete chcieť odložiť z ruky. Kniha Večné puto je totižto veľmi dynamická a plná zvratov. Laura Frantz opäť ukázala, že má výnimočný talent na písanie kníh. Avšak musím priznať, že ma kniha napriek mnohým kladom v pár ohľadoch sklamala. Autorka nechala príliš veľa nevypovedaného. Osobne si myslím, že tento príbeh má potenciál a má kde rásť. Počas čítania som čakala kedy príde moment, že sa dozviem ako sa odvíjal život na ostrove Kerrera po ich odchode. Rovnako ma zaujíma ako pokračuje príbeh hlavných hrdinov po skončení knihy. Bohužiaľ podľa autorkinej webstránky je tento príbeh len jedno dielovou záležitosťou. Môžme len dúfať, že nás autorka niekedy v budúcnosti prekvapí 🙂

„Trpela aj jeho duša z toho, čo videla. Hladovanie, krutosť. Všetok ten zmätok vôkol neho. Len málo dokázal zmeniť v takom obrovskom mori utrpenia.“

Ak vás zaujala autorka určite vám odporúčam prečítať si jej trilógiu Sídlo Ballantyneovcov : Kováčov učeň, Na druhom brehu a Cesta domov.

FRANTZ, Laura. Večné puto. Prvé vydanie. Tvrdá väzba. i527.net 2019. 369s. ISBN: 978-80-89822-35-5